Návrat po letnej dovolenke. Každý z nás to pozná. Ťažko naštartovať myseľ, ktorá dva týždne oddychovala. Tento rok som si za svoju destináciu zvolila Slovensko.
Povedala som si, že ak ľudia z iných regiónov či krajín dávajú veľké peniaze za to, aby si mohli užiť dovolenku napríklad v Tatrách, prečo to nevyužiť, keď mám túto prírodnú chladničku priamo za oknami.
Obula som si túlavé topánky. Hory, hrady. Všetko krásne. Bola som nadšená, no z niektorých vecí aj znechutená.
Cesty, ktoré sa dajú označiť ako päťdesiat odtieňov šedej, vedúce ku kultúrnym pamiatkam? Chabé značenie? Tabule k pamiatkam umiestnené už pomaly v zákrute.
No, poviem vám, nebyť odtiaľ, nepoznať cesty, tak bez navigácie ani na krok.
Nevrlý personál? Áno, občas ma v reštauráciách na jedlo akosi prešla chuť. Bolo to asi tým, že kým nám čašníčka priniesla na stôl mlieko, stal sa z neho zákvas.
Na konci dovolenky ma ale milo prekvapil čašník na jednom spišskom salaši. Označila som ho ako „zabávača pre dospelých“.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš