Hámor po výstupe na Dhaulágirí: Eufória nie je správne slovo

Peter Hámor zavŕšil Korunu Himalájí.
Peter Hámor zavŕšil Korunu Himalájí. (Autor: Facebook - Peter Hámor)
SITA|17. máj 2017 o 16:55

Popradský horolezec tvrdí, že Koruna Himalájí nie je koniec.

POPRAD. Popradčan Peter Hámor (52) v pondelok vystúpil na siedmu najvyššiu horu sveta Dhaulágirí (8167 m) a stal sa prvým Slovákom v elitnej skupine 36 horolezcov, ktorí stáli na vrcholoch všetkých 14 osemtisícoviek.

Dosiahnutie Koruny Himalájí skomentoval Peter Hámor v rozhovore pre denník Pravda s nadhľadom skúseného lezca.

"Mám šťastie, že mám okolo seba dobrých chalanov, nerobia z toho cirkus. Som im za to vďačný, lebo si nemyslím, že toto je to najdôležitejšie."

Zápasili s počasím

Hámor vystúpil na Dhaulágirí spoločne s 30-ročným Spišiakom Michalom Sabovčíkom, pre ktorého to bola prvá osemtisícovka v živote.

Medzitým sa už obaja úspešne ocitli v základnom tábore vo výške 4 500 m.

Súčasťou expedície Dhaulágirí 2017 boli aj ďalší dvaja slovenskí horolezci Tomáš Petrík a Michal Gabriž, pre zdravotné problémy však neabsolvovali vrcholový útok.

"Trápilo nás počasie. Okná dobrého počasia boli také krátke, že nezostávalo nič iné len zariskovať a vyraziť aj v horšom počasí. Zároveň veriť, že príde lepšie a budeme už dostatočne vysoko. Až na poslednú chvíľu sme dostali správu od nášho meteorológa, že 15. máj by mohol byť náš ´summit day´, teda deň vhodný na výstup. O polnoci z nedele na pondelok sme sa dohodli, že to skúsime. O jednej popoludní sme dosiahli s Miškom vrchol Dhaulágirí," priblížil Hámor.

Vrchol je len otočka

Na otázku Pravdy, či dvaja Slováci po výstupe na Dhaulágirí prežívali eufóriu, Hámor odpovedal: "To nie je to správne slovo. Vrchol je len otočka na ceste späť. Možno zavládla spokojnosť, že nemusíte už stúpať vyššie. Vrchol nie je miesto na radostné vyskakovanie, ujúkanie. Máte toho plné zuby a viete, že vás čaká ešte ťažká cesta späť."

Cestou dolu Hámor a Sabovčík prespali v druhom výškovom tábore C2 vo výške 6500 m.

Museli si dávať pozor aj preto, že v čase výstupu boli na kopci jediní dvaja ľudia práve oni.

"Museli sme byť maximálne koncentrovaní, aby sme neurobili nejakú zbytočnú chybu. Výstup bol fyzicky náročný. V čase zostupu sa dôraz kladie viac na koncentráciu a psychiku."

Na otázku, čo bolo z celej expedície najťažšie, Hámor odpovedal: "Dlhé čakanie v základnom tábore, nevplýva to najlepšie na psychiku. Nechceli sme to prepísknuť, ale nechceli sme ani zmeškať dobré počasie, zostať vtedy niekde dolu. Je ťažké odhadnúť správny moment. Vyraziť na vrchol ešte v zlom počasí, aby sme boli v tom dobrom hore."

Nie je dôležité v niečom skončiť, ale pokračovať

Hámor zvykne hovorievať, že každý výstup na kopec je úspešný vtedy, keď sa v zdraví vráti domov, ale zároveň zostane v ňom túžba na návrat do hôr.

Ako to vníma teraz po zdolaní poslednej osemtisícovky, ktorá mu v chýbala v zbierke?

"Nezmenil som sa. Úspech je, že som mohol toľko výstupov absolvovať v zdraví. A úspech bude, ak tento výstup nebol posledný. Nie je dôležité v niečom skončiť, ale pokračovať. Keby som teraz riešil, že som bol na štrnástej osemtisícovke, tak by to bol koniec," dodal Hámor pre Pravdu.

Jeho projekt s názvom Himalayadventure XXVII odštartoval 10. marca odletom z Bratislavy do Káthmandu v Nepále.

Do základného tábora vo výške 4500 metrov sa slovenskí horolezci presunuli 13. apríla, výstup im v predchádzajúcich dňoch komplikovalo sneženie, v tábore C2 dokonca prišli o jeden stan.

Slovenskí horolezci absolvovali aj aklimatizačné výstupy v himalájskom údolí Solo Khumbu a v oblasti Mount Everestu.

Projekt by mal trvať do 2. júna tohto roka, keď by sa mali horolezci vrátiť späť na Slovensko.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Hámor po výstupe na Dhaulágirí: Eufória nie je správne slovo