Pieniny poznajú ľudia najmä vďaka ich centrálnej časti v okolí Prielomu Dunajca, Červeného Kláštora a legendárnych Troch Korún.
Táto časť pohoria, hoci je na pohľad najtraktívnejšia, však nie je najvyššia. Vôbec najvyšších vrcholom Pienin sú totiž Vysoké Skalky (1 050 m n. m.), ktoré sa vypínajú v hraničnom slovensko-poľskom hrebeni.
Paradoxne, najvyšší podcelok pohoria tvoria Malé Pieniny vo východnej časti pohoria. Sem patria aj spomínané Vysoké Skalky.
Po rebríkoch za výhľadom na vrchol
Nech sa už vyberiete na Vysoké Skalky z ktorejkoľvek strany, v závere vás čaká členitý, skalnatý terén, pod vrcholovou skalnou plošinou sprístupnený aj rebríkmi a reťazami.
Nie je to však nič extrémne náročné, ide tu skôr o bezpečnosť turistov a ich koncentráciu na jeden chodník, aby neničili celé okolie.
Aj táto časť pohoria je totiž súčasťou Pieninského národného parku na oboch stranách hranice.
Okrem vrcholovej skaly Vysokých Skaliek, ktorá pôsobí v okolitej krajine pekne dominantne, zaujme najmä perfektný výhľad, ktorý sa z vrcholu ponúka. Či už na slovenskú stranu, alebo aj do južného Poľska.
Na dlani sú blízke pohoria severného Spiša, ale pozornosť pritiahnu najmä Tatry, či nádherné scenérie centrálnych Pienin s dominantnými Tromi Korunami.
Čerešničkou na torte pri dobrej viditeľnosti je oravská Babia hora, na ktorú sa z vrcholu otvára výhľad „poza Tatry“, teda krížom cez severný Spiš a južnú podtatranskú časť Poľska.
Najmä na jar a na jeseň je výrazná aj malebnosť okolitej krajiny s horskými lúkami, pásmi políčok a rôznofarebnými lesmi.
Ako na Vysoké Skalky
Možností na výstup na Vysoké Skalky je niekoľko. Väčšina z nich je na pol dňa, závisí od kombinácií výstupu a zostupu, nie sú príliš náročné. Východiskovými bodmi na slovenskej strane sú najmä obce Stráňany, Litmanová, Veľký Lipník, alebo Lesnica.
Veľmi pekná je hrebeňovka Malých Pienin po hranici oboch štátov.
Z Litmanovej (665 m n. m.) sa na ňu dostanete po žltej značke do sedla Rozdiel (845 m n. m., 1 hod.) a ďalej po mierne členitom hrebeni po modrej značke až do Sedla pod Vysokými Skalkami (950 m n. m., 2:15 hod.).
Tu sa podchádza vrchol a vystupuje sa naň z druhej, západnej strany (1 050 m. n. m., 3 hod.).
Z opačnej, západnej strany, je východiskom na hrebeň Lesnické sedlo (705 m n. m) na ceste medzi obcami Veľký Lipník a Lesnica.
Odtiaľ vedie žltá značka na hraničný hrebeň na sedlo Šľachovky (845 m n. m, 1 hod.).
Na hranici pokračujete priamo po nej na východ (nezostupujete po modrej na územie Poľska), cez vrchol Šľachoviek (aj Vysoký vrch, 899 m n. m.), po zostupe na východ po hrebeni sa pripojí z Poľska modrá značka a krásnou krajinou pokračuje po málo členitom hrebeni až do sedla Kapralowa Wysoka a z nej je to na vrchol Vysokých Skaliek už len kúsok (2:30 hod).
Tieto dve časti hrebeňovky sa dajú spojiť aj na jednu celodennú túru, ktorá skutočne stojí za to.
Najkratším výstupom zo Slovenska je zelená značka zo Stráňanského sedla (730 m m. n. m.) na hlavnej ceste medzi Starou Ľubovňou a Červeným Kláštorom, východne od obce Stráňany.
Zelená značka tu peknou krajinou bradlového pásma, miestami dosť prudko, stúpa až na hranicu, do Sedla pod Vysokými Skalkami (950 m, 1 hod).
Odtiaľ už po modrej hrebeňovej značke, rovnako ako pri prvej možnosti na vrchol (1:45 hod.)
Hraničný hrebeň Malých Pienin vedie skalami aj nádhernými lúkami Čítajte Okruh z Litmanovej
Veľmi pekný celodenný okruh je z Litmanovej, po dosiahnutí vrcholu ako na prvej opisovanej možnosti (3 hod).
Nasleduje zostup späť do sedla Kapralowa Wysoka a odtiaľ zostup peknou krajinou do Poľska po zelenej značke. Tá v poslednej tretine vedie krásnou tiesňavou Wawóz Homole, ktorá ústi v horskej osade Jaworki (572 m n. m., celkovo 4:15 hod).
Pokračujeme po červenej značke po ceste popri toku Bialej Wody na rovnomennú križovatku chodníkov (610 m n. m., 4:45 hod.).
Ďalej už po žltej značke cez ďalšiu peknú tiesňavu až k salašom. Tu opustíme tiesňavu a čaká nás záverečný, strmý výstup späť na hranicu do sedla Rozdiel (845 m n. m., 5:45 hod.).
Odtiaľ už len zostup po žltej značke do Litmanovej (665 m n. m., 6:30 hod).
Všetky opísané trasy majú svoje čaro, dajú sa rôzne kombinovať. Pre všetky však platí jedna výstraha, v čase búrky rozhodne nebyť na vrcholovej skale, alebo v otvorenom teréne horských hrebeňových lúk.
Ak máte v horách radi pokoj, nevyberajte sa na tieto trasy (najmä na poľskej strane) počas víkendov, alebo v hlavnej letnej sezóne, keď sú na nej davy najmä domácich výletníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
