POPRAD. Viac ako 5-tisíc kusov zbierkových predmetov obsahuje fond numizmatiky Podtatranského múzea v Poprade, sú medzi nimi rímske, keltské, byzantské mince i jedna grécka, ako aj nájdené poklady.
„Fond numizmatiky sa začal budovať od založenia múzea v roku 1876. Už jeho prví zamestnanci darovali do fondu svoje vlastné zbierky. Máme aj jeden pozoruhodný dar z roku 1881, darca, ktorý si želal ostať v anonymite, daroval múzeu veľkú kolekciu rímskych mincí, na vtedajšie obdobie to bol významný kultúrny počin,“ povedal Pavol Minarčák z Podtatranského múzea.
Podľa jeho slov by do fondu mohlo už onedlho pribudnúť aj viac ako tisíc predmetov zo súkromnej zbierky jedného zo zosnulých slovenských numizmatikov.
Najstaršia minca je grécka
Najstaršia minca, ktorú uchováva múzeum v Poprade, je grécka.
„Tento typ sa používal od roku 430 po rok 322 pred našim letopočtom, je to jediná grécka minca, strieborná tetradrachma z Atén, ktorú máme. Nevieme, kedy bola vyrazená, ale vieme, kedy sa používala, nie je však známe ani jej miesto nálezu. Na averze je znázornená bohyňa Aténa a na reverze sova, ktorá je s ňou mytologicky priamo spojená,“ opísal podobu mince Minarčák.
V zbierkovom fonde sa nachádza aj veľký súbor rímskych mincí, a to republikánskych i cisárskych. Najstaršia z nich je drobná rímska minca z konca 3. storočia pred našim letopočtom.
Pozoruhodný je podľa Minarčáka aj súbor keltských mincí.
„Päť máme zo starých zbierok, osem sme dostali od Policajného zboru SR v roku 2004, išlo o mince zabavené v rámci akcie proti nelegálnej činnosti detektoristov. Keltské mince, ktoré máme, sú zo striebra alebo medi,“ vysvetlil.
Pochádzajú priamo zo Spiša
Viaceré mince sa však podarilo objaviť aj na Spiši. Napríklad keltská minca Athena Alkis bola objavená v roku 1977 pri systematickom archeologickom výskume v oblasti Veľkého Slavkova (okres Poprad).
„V čase nálezu bolo na svete známych len šesť kusov tohto typu mincí, vrátane tejto. Ako jediná zo šiestich mala nálezové okolnosti, teda vieme všetko, čo nám mohla vypovedať. Jej priemer je 14 milimetrov, hmotnosť 3,25 gramu, je zo striebra. Na averze je znázornená hlava bohyne Atény, na reverze je postava bojovníka, zrejme samotnej Atény,“ opísal mincu Minarčák.
Z Lomničky 50 mincí
Podtatranské múzeum v Poprade ukrýva aj niekoľko skutočných pokladov, jeden pochádza z Lomničky (okres Stará Ľubovňa), druhý zo Spišskej Teplice (okres Poprad).
„V časoch nepokojov, neistoty, vojen či povstaní sa ľudia často rozhodli, že svoje najcennejšie predmety niekde ukryjú. Samozrejme, ukrývali ich tak, aby len oni sami vedeli, kde sa to nachádza. Často sa k nim už ale z rôznych dôvodov nedostali,“ vysvetlil Minarčák.
Napríklad z Lomničky podľa jeho slov pochádza ústna zachovaná tradícia, že v roku 1935 mali robotníci pri stavbe potravinového družstva nájsť zlatý kotlík so 70 mincami, ktoré si vraj rozdelili medzi sebou.
„Zachránený bol však poklad z Lomničky, ktorý bol uložený niekedy po roku 1517. Vieme to preto, lebo najmladšia minca bola vyrazená práve v danom roku. Poklad pôvodne pozostával z 800 až 1 000 kusov strieborných mincí, do múzea sa dostalo viac ako 50 kusov,“ dodal.
Poklad našli pri sadení stromčekov
Podobný objav zaznamenali aj v Spišskej Teplici pri sadení stromčekov.
„Najprv si archeológovia mysleli, že ide o jeden poklad, nakoniec prišli na to, že ide o dva poklady z dvoch rôznych období. Starší je zo 16. až 17. storočia, druhý je o 50 až 100 rokov mladší. Poklady boli ukryté v čase nepokojov, bolo tu zvýšené turecké nebezpečenstvo, vojny náboženského charakteru, neskôr rôzne protihabsburské povstania, takže ľudia mali dôvody na to, aby poklady ukrývali,“ dodal Minarčák.
Pripomenul, že časť zbierkových predmetov fondu numizmatiky bude súčasťou stálej expozície Podtatranského múzea, ktoré by malo byť po rozsiahlej rekonštrukcii otvorené pravdepodobne na jar v budúcom roku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
