Barabáš: Sloboda pod nákladom je môj intímny film

POPRAD. Do slovenských kín vo štvrtok vstupuje nový dokument Pavla Barabáša Sloboda pod nákladom.

"Je to môj intímny film. Ako mladý študent som nosieval na Zbojnícku chatu, vtedy som ešte nevedel presne, o čom nosenie je," povedal oceňovaný režisér horských, objaviteľských a dobrodružných filmov.

V novom počine vzdal hold tatranským nosičom.

Bez nosičov by si Tatry neporadili

Korene tohto remesla siahajú do 17. storočia. Bez nosičov by vo Vysokých Tatrách nevznikli turistické chaty, lanovky a vleky.

Bez nosičov by naše veľhory vyzerali inak aj dnes. Stratil by sa v nich rozmer ľudskosti.

"Ten pomalý pochod, rozmýšľanie nad každým krokom, sústreďovanie sa na nádych - je to určitá forma meditácie, ktorá čistí hlavu, oslobodzuje vás od okolitého sveta. Ponárate sa do seba, do svojej hĺbky a zrazu vám je dobre, lebo neprichádzajú žiadne myšlienky a ste oslobodený," priblížil Barabáš filozofiu nosičov, ktorí s ťažkým nákladom na chrbte pomaly stúpajú strmými svahmi, brodia sa v snehu, odolávajú búrke i víchrici.

Dlhými dolinami šliapu v každom počasí. Niekedy s obdivuhodnou ľahkosťou, inokedy v nesmiernych útrapách, nesú svoj náklad vysoko na tatranské chaty. Vedia si povedať - musíš, aj keď telo je vyčerpané. Ich práca je nielen remeslom. Nosenie je predovšetkým zápas so sebou samým.

"Je to inšpirujúci film nielen pre mladých, ale aj pre staršie publikum, ktoré ešte rozmýšľa, čím by osviežilo záver svojho života," doplnil dokumentarista, ktorý pešo dosiahol Severný i Južný pól, žil s Pygmejmi v Kongu a prešiel i najťažší kaňon sveta Trou de Fer.

V novej snímke zobrazuje i nosičov vo veku 76 rokov: "Napríklad Lacko Chudík, ktorý hral v komornom orchestri všade po svete si v dôchodku povedal, že chce robiť nosiča. A robí ho skoro 14 rokov. Má 76 a máte problém ho na chodníku s vynáškou 50 kilov dobehnúť."

Poslední v Európe

Film upozorní na fakt, že Vysoké Tatry sú miestom posledných vysokohorských nosičov v Európe. Postupne odhalí, prečo si zvolili tento spôsob života a prečo ostávajú poslednými mohykánmi na európskom kontinente.

"Byť schopný robiť toto remeslo znamená byť schopný zamilovať si námahu, bolesť i samotu. Vyniesť náklad hore nepomôže titul, konto v banke, ani konexie. Nič z toho v horách nepomôže. Iba pokora. Tá je potrebná k zažitiu praobyčajnej ľudskej spokojnosti. Nosičský život naučí ešte niečomu: Čo si človek naloží na chrbát, musí doniesť do cieľa," vysvetlil Barabáš.

Vo filmovej novinke predstavuje štyroch tatranských nosičov najstaršej generácie, ktorí "do Vysokých Tatier prišli v 1968 - 1969 a hľadali si tam miesto, kde by mohli slobodne žiť." Ladislav Kulanga, Peter Petras, Ladislav Chudík a Viktor Beránek sa v Tatrách stali legendou. Všetci majú viac než 66 rokov a stále aktívne nosia.

Prečo sa do nosičského remesla zamilovali?

"Ja som sem prišiel kvôli horám. A nielen kvôli ich kráse, ale hlavne kvôli tomu, že som sa tu cítil slobodný. Mohol som tu žiť naplno a robiť to, čo som chcel. Tá sloboda sa nedá nahradiť ničím. Ničím," konštatuje vo filme Viktor Beránek z najvyššej položenej chaty v Tatrách.

Dokument Sloboda pod nákladom zaznamenal úspech na svojej festivalovej premiére v Českej republike. Z 33. ročníka Medzinárodného horolezeckého filmového festivalu v Tepliciach nad Metují (24. - 27. 8.) si odniesol cenu za Najlepší dokument.

Do kinodistribúcie ho prináša od 1. septembra Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK).