Po roku a pár mesiacoch sa zopakovala tragédia, podobná tej v Slovenskom raji. Leteli pomôcť a im nakoniec pomôcť nemal kto.
Spadol vrtuľník, ktorý iba nedávno uviedli do svojho hangáru leteckí záchranári.
Zavčas ráno, keď som sa o správe dozvedela, vynorili sa mi spomienky na nehodu spred roka. Na zvuk lietajúceho vrtuľníka nad našimi hlavami počas pohrebu hrdinov.
Pomyslela som si, že to nie je fér. Prečo oni?
Keď mi jeden z respondentov rozprával o tom, ako vrtuľníku pri jeho krste priali veľa šťastných letových hodín, bolo mi ťažko.
Cez deň som počúvala trasúce sa hlasy ľudí, ktorí troch mŕtvych leteckých záchranárov poznali.
Tragická správa zasiahla Spišiakov, ktorí poznali nebohých záchranárov Čítajte Veru, slzy v očiach mali aj silní chlapi. A ja veľkú „guču“ v hrdle pri počúvaní ich spomienok. Veď všetci sme „iba ľudia.“
V takejto chvíli je úplne jedno či ste horský záchranár, novinár, vodič sanitky, primátor, či prezident. Keď som zložila telefón, uvedomila som si jednu vec.
Buďme vďační za ľudí, ktorých okolo seba máme.
Nikdy nevieme, či ich nevidíme poslednýkrát.
Úprimnú sústrasť rodinám, priateľom, kolegom, známym vyslovuje aj redakcia Novín Spiša.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
