SPIŠ. Provincia XVI spišských miest existovala od roku 1774 až do roku 1876. Bola posledným výsadným územím v regióne Spiša. Je neuveriteľné, že 13 spišských miest si dokázalo udržať samosprávne postavenie od polovice 13. storočia po druhú polovicu 19. storočia. Ide o fenomén, ktorý v stredoeurópskom priestore nemá obdobu.
Nikde inde v stredoeurópskom priestore nemala verejná správa taký zaujímavý vývoj ako na Spiši.
Na rozdiel od okolitých komitátov (Šariš, Liptov, Gemer) iba časť historického územia nášho regiónu podliehala pod župnú správu, ktorej sídlom bol do 16. storočia Spišský hrad, neskôr Levoča. Do ktorého obdobia siahajú počiatky výsadných území v kraji medzi Tatrami a Braniskom?
Spiš sa vďaka strategickej polohe na hraniciach dvoch kráľovstiev, uhorského a poľského, stal dôležitým regiónom z hľadiska politického, hospodárskeho i vojenského.
Spomínané územie bolo neraz v majetku príslušníkov uhorských kráľovských rodov.
Ak sa od regiónu očakávalo napĺňanie zámerov hospodárskeho, politického i vojenského charakteru, v prvom rade bolo potrebné zvýšiť počet jeho obyvateľov.
Dominantná pozícia Nemcov
Z uvedeného dôvodu už od 12. storočia pozývali uhorskí králi do nášho regiónu osadníkov zo západnej Európy. Dominantnú pozíciu medzi nimi nadobudli Nemci, v menšej miere prichádzali aj Valóni, ktorí sa usadili na území Spišských Vlách a ich okolí.
Už v 12. storočí sa preto na Spiši hovorilo jazykmi, ktoré patria do štyroch skupín – slovanské (Slováci, Poliaci), ugrofínske (Maďari), germánske (Nemci) a románske (Valóni).
Aby mali noví osadníci motiváciu usadiť sa v kraji pod Tatrami, museli im uhorskí panovníci poskytnúť rozličné výsady.
Hlavným centrom Levoča
Práve tu treba hľadať počiatky prvých výsadných území na Spiši. Netreba mať pochybnosti o tom, že už v 12. storočí nadobudli Nemci a Valóni v našom regióne postavenie s viacerými právami.
Výrazným zlomom nielen v dejinách Spiša bol tatársky vpád v roku 1241, po skončení ktorého pozval uhorský kráľ Belo IV. do svojho kráľovstva tisíce nových osadníkov, a to najmä z nemeckých krajín.
Ich hlavný prúd smeroval na Spiš a do Sedmohradska, teda do dvoch dôležitých pohraničných území kráľovstva. Spiš na severe, Sedmohradsko na východe. Z 13. storočia sa zachovalo niekoľko dokumentov, ktoré potvrdzujú existenciu viacerých výsadných území (provincií) na Spiši.
Najvýznamnejšie a najväčšie z nich bolo Spoločenstvo spišských Sasov, ktorého hlavným centrom sa stala Levoča.
Kopijnícke obce
Jeho základ tvorilo približne 25 sídiel, ktoré nadobudli výsady mestského charakteru. Samostatné postavenie mali spočiatku aj Valóni, sústredení v Spišských Vlachoch, no neskôr sa spojili so saským spoločenstvom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
