Bolo mu súdené stať sa kuchárom. MIROSLAV BADZÍK (33) z Popradu si svoje skúsenosti najprv vyšperkoval vo Švajčiarsku a po krátkom čase sa vrátil na rodnú hrudu, aby ľudí tešil svojimi výtvormi. Nie je kuchár ako každý iný. Rád sa drží tradícií a potrpí si aj na to, ako jedlo vyzerá. Veď ako hovorí, pri jedle je najdôležitejší prvý očný kontakt.

Miroslav, viem o vás, že dokážete o jedle hovoriť s veľkou vášňou. Ťahalo vás to pomáhať v kuchyni už v detstve?

„Keď som bol ešte dieťa, prvé čo som ráno spravil, keď som sa zobudil, bolo to, že som vyťahoval hrnce a začal som po nich búchať vareškami. Mama mala vždy krásny budíček. Potom ich radšej preložila niekam inam. Veľa, čo sa týka varenia, som sa naučil práve pri starej mame a tiež pri mame. Neskôr, pri výbere strednej školy som si povedal, že toto je to, čo by ma bavilo.“

Kde ste naberali prvé skúsenosti?

Začínal som na Slovensku, už počas školy som praxoval. Leto u mňa nehrozilo. Pozeral som sa na ostatných, ako sú von, keď som práve prichádzal domov z práce.  Ťahalo ma to do zahraničia.“

Do ktorej krajiny ste sa zatúlali a aké sú vaše spomienky na prácu tam?

„Do Švajčiarska. Spomienky sú také zmiešané. Bola tam taká staršia kuchyňa. Sústredil som sa na jedlá, ktoré som poznal. Švajčiarska nátura je ale niečo úplne iné, ako tá naša. Raz som meškal asi minútu do kuchyne. Ja som si to ani neuvedomil, ale šéf bol taký nabrúsený na mňa. Zdržal ma ďalších pätnásť minút.“

Hovoríte, že Švajčiari teda majú inú náturu. V čom?

„Švajčiari sú prísni sami na seba a potom aj na druhých. Švajčiar dokáže byť prísny aj na svojho otca. Bol som tam asi pol roka.“

Chýbala vám domovina? Čo vás ťahalo naspäť?

„Pracoval som na chate vysoko v horách. Kam sa človek pozrel, okolo bol iba les. Boli tam aj Portugalci, mali sme prekladač, tak nejako sme ohľadom pracovných povinností komunikovali. Ale inak tam nebola komunikácia žiadna. Človek príde na izbu a je sám. Ponorková choroba.“

Máte nejaké jedlo, ktoré pripravujete najradšej?

„Určite, je to slovenská kuchyňa. Skôr ale mäso, múčne jedlá veľmi nie. Nie je to tak, že to nerád varím, tak to nespravím, ale nemám to v obľube. Nemám problém napiecť aj koláče, ale nehrniem sa do toho.“

Vašou špecialitou sú aj hus či kačka. Prezradíte nejaké tipy na to, ako pripraviť hus tak, aby sa všetci pri stole oblizovali?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš