SPIŠ. Majster Pavol z Levoče, i keď nevieme, či sa tam narodil, ale tam tvoril, zanechal po sebe množstvo diel a považujeme ho za najznámejšieho gotického drevorezbára nielen na území Spiša, ale na území celého Slovenska.
V Levoči v chráme sv. Jakuba zanechal po sebe majster Pavol najvyšší drevený gotický oltár na svete s výškou 18,6 m.
Práce z jeho dielne ale nájdeme napríklad aj v Banskej Bystrici, Bardejove, Lipanoch, Sabinove, Prešove, na Liptove v Okoličnom a samozrejme na Spiši, predovšetkým v Spišskej Sobote, Spišskej Novej Vsi, v Spišských Vlachoch, Mlynici, Slovenskej Vsi, v Ľubici.
O pôvode týchto prác sa vedelo. Ale iba pred pár rokmi sa zistilo, že dielom majstra Pavla je aj Ukrižovanie z hlavného oltára kostola povýšenia sv. Kríža – baziliky minor v Kežmarku.
Toto tajomstvo sa odkrylo pri reštaurovaní diela a doteraz neznámeho autora určil najväčší slovenský znalec gotiky Dr. Dušan Buran zo Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
Dovtedy sa špekulovalo nad rôznymi autormi, dokonca aj nad norimberským sochárom Veitom Stossom, ktorý tiež zrejme ovplyvnil dielo svojho súčasníka Majstra Pavla a nie je vylúčené, že sa niekde osobne nestretli.
Hlavné tajomstvo sa odkrylo
Jedno tajomstvo zároveň otvorilo dvere k ďalším. Určilo sa, že Ukrižovanie bolo vytvorené pred rokom 1520. Práve v tých časoch, keď sa blížilo vyvrcholenie vojny medzi dvoma poprednými spišskými mestami Kežmarkom a Levočou.
Táto vojna trvala viac než sto rokov a mestá sa v nej bili o právo skladu.
V čom spočívala dôležitosť tohto práva? Podľa neho mohli mešťania privilegovaného mesta donútiť okoloidúcich cudzozemských obchodníkov, aby sa zastavili v ich meste a určitý čas (v Levoči až 15 dní) tu predávali svoj tovar.
Ak im ešte niečo ostalo, mohli obchodníci pokračovať v ceste. Ak nie, museli sa vrátiť domov. Levoča mala na to právo papier a Kežmarok si toto právo privlastnil podvodom.
Samozrejme, Levoča to nemienila trpieť. Koľko ľudí pri tom umrelo a koľko domov vyhorelo?
Objednala ho kňažná?
Dielo majstra Pavla z konkurenčného mesta Levoča sa do Kežmarku aj napriek tomu dostalo. A tu máme druhé tajomstvo: ako sa to mohlo stať?
Vie o tom naozaj iba ten, kto toto dielo pre kostol objednal. Kežmarčanov z toho vylučujeme. Ale v tom čase stál už na území Kežmarku hrad a vlastnili ho bratia Štefan a Imrich Zápoľskí.
Tešínska kňažná Hedviga, manželka v tom čase už nebohého hradného pána Štefana Zápoľského, bola veľmi pobožná a predovšetkým povznesená nad nepriateľstvo oboch miest. Bola aj bohatá, veď jej otec pochádzal z poľského panovníckeho rodu Piastovcov.
Nebohý Štefan, spišský župan, bol zase údajne najbohatším magnátom na území Slovenska a vlastnil vyše 70 hradov.
Jeho manželka s troma deťmi mohla žiť v prepychu, ale ona si to bohatstvo uvedomovala a podľa vzoru niektorých svätíc rozdávala ho práve na skrášľovanie kostolov: objednala napríklad oltár do kostola v Mlynici, do Hrabušíc, na Skalu útočišťa a bola by zabudla na Kežmarok, ktorý tiež patril do rodinného vlastníctva a kde sa občas zdržiavala?
Pre Majstra Pavla sa hnevali na Levoču Čítajte Autora zrejme neprezradila
Ako zistil spišský historik docent Dr. Chalupecký, kňažná sa zdržiavala na Spiši a v Kežmarku v rokoch 1506 – 1510 a 1519. Nemala teda problém zájsť do Levoče do dielne majstra Pavla, kde už predtým objednala spomínané oltáre a dala urobiť Ukrižovanie aj pre kežmarský farský kostol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
