SPIŠSKÉ PODHRADIE. Kalvária pri Spišskej Kapitule nie je len unikátnym historickým územím, či pútnickým miestom, na pozadí ktorého sa vypína Spišský hrad, ale je aj miestom pre uvažovanie a meditáciu, kde môže človek zažiť dotyk tohto objavu, spojeného s udalosťami posledných dní života a smrti Ježiša Krista v Jeruzaleme.

Nádherná príroda a scenérie lokality svetového kultúrneho dedičstva UNESCO oslovia každého vnímavého človeka. Urbanisticko-architektonickú štúdiu religióznej krajiny Spišský Jeruzalem vydali v máji 2011.

Unikátne teritórium

V Spišskej Kapitule a neďalekej lokalite zvanej Pažica odborníci objavili unikátnu koncepciu teritória, ktoré pripomína staroveký Jeruzalem. Pôvodnú hypotézu krajinárov o existencii miestneho Jeruzalema potvrdili aj historici.

Veriacim v časoch, keď boli púte do Svätej zeme pre vojnu s Turkami problematické, mali umožniť čo najvernejšie prežiť krížovú cestu.

Podobná symbolická krajina sa nikde inde na Slovensku nenachádza. V Spišskej Kapitule a na Pažici skúmali v roku 2002 odborníci zo Slovenskej agentúry životného prostredia krajinný ráz regiónu.

Objav Spišského Jeruzalema treba pripísať Petrovi Jančurovi z Technickej univerzity zo Zvolena, ktorý prekryl mapu Jeruzalema s mapou kaplniek nachádzajúcich sa na Pažici.

Polohopis je aktuálny, ak pootočíme mapu stredovekého Jeruzalema o 90 stupňov proti smeru hodinových ručičiek a porovnáme s mapou nášho Jeruzalema.

Zdroj: TASR

Historické pozadie

„Historické pozadie Spišského Jeruzalema, alebo lepšie Kalvárie pri Spišskej Kapitule, sa začína v 17. stor. V r. 1647 do Spišskej Kapituly prichádzajú pôsobiť jezuiti – Spoločnosť Ježišova, rehoľníci, ktorí mali na Spiši pomáhať s rekatolizáciou. ich spiritualita sa dodnes spája predovšetkým s osobným zážitkom, prežitím emócie, plným uvedomením si rôznych náboženských a duchovných skutočností a súvislostí,“ vysvetľuje archivár Spišského biskupstva Vladimír Olejník.

Sú to práve jezuiti, ktorí usporadúvajú spolu so svojimi žiakmi už v prvých rokoch svojho pôsobenia v Spišskej Kapitule divadelné predstavenia, verejné dišputy, ale predovšetkým najrôznejšie duchovné podujatia, medzi ktoré neodmysliteľne patria aj mystériá a pašiové hry.

V dnešnom ponímaní by sme ich vnímali ako svojrázne – často až naturalistické – divadelné predstavenia, popisujúce Kristovo utrpenie, smrť a zmŕtvych-vstanie.

„Jezuiti preto vďačne prijali vznik novej kalvárie (sami ju nestavali, aj keď sa to predo-všetkým v médiách rado a často píše) ako prirodzeného javiska pre túto formu svojho pôsobenia a pastorácie širokých más okolitého obyvateľstva i svojich študentov,“ dopĺňa.

Druhý element vzniku kalvárie

Druhým elementom, ktorý zohral dôležitú úlohu pri vzniku kalvárie, bolo pôsobenie Jozefa Bernarda Zebrzydowskeho ako farára v Spišskom Podhradí, Spišských Vlachoch a Spišskej Novej Vsi v 50-tych rokoch 17. stor.