MARGECANY. Pred piatimi rokmi sa folkloristi z Margecian rozhodli, že ukážu súčasníkom a hlavne mládeži dnešnej modernej doby, ako kedysi vyzerala jeseň na dedine.
Že to bol čas zabíjačiek, keď vo dvoroch stávali trojnožky s rozpoleným prasiatkom, gazdovia pripravovali jaternice a klobásky, gazdiné nakladali kyslú kapustu a piekli tradičné koláče. Margecianske fajnoty ľuďom zachutili.
A z nenápadnej akcie sa stal folklórno-gastronomický festival vychýrený v Košickom, ale aj v Prešovskom kraji.
Na šiestom ročníku, ktorý sa konal minulý víkend, navarilo a napieklo jedlá podľa starodávnych receptov desať kuchýň z rôznych dedín a miest z Dolného Spiša, aj okolia. A pochutilo si na nich bezmála šesťtisíc ľudí.
Margecianske fajnoty nasýtili tisíce ľudí Čítajte 
Víťazný tím. Návštevníci Fajnot každoročne hlasujú, ktoré jedlá im najviac chutili a rozhodujú tak o víťazovi titulu „Najfajnejša kuchňa“. Tohto roku sa z víťazstva tešili gazdinky z Kojšova. Ich radosť bola dvojnásobná, keďže obhájili vlaňajšie víťazstvo a vedúci tamojšieho súboru Jedlinka Lukáš Mackovjak prevzal už druhú cenu. (zdroj: Jedlinka)
(zdroj: Anna Novotná)
(zdroj: Anna Novotná)
Margeciansky gruľovník. Staré mamy vedeli aj z mála vyčariť chutné jedlo. Napríklad taký gruľovník. Stačí uvariť a poriadne popučiť zemiaky, pridať k nim hladkú múku, štipku soli a vypracovať cesto. To treba rozdeliť na malé bochníky, rozvaľkať ich a upiecť. Kedysi to gazdiné robievali priamo na sporákovej platni, dnes poslúži aj panvica bez masti. Upečený gruľovník na záver potriete roztopeným maslom, posypete práškovým cukrom a budete sa oblizovať. (zdroj: Anna Novotná)
Bez halušiek to nejde. Aké by to boli kuchyne starých materí, keby na ponukovom liste chýbali halušky? Pre Spiš sú predsa typické zemiaky a ani o bryndzu nie je núdza. Na Fajnotách ponúkala halušky Kluknava a varili ich naozajstní odborníci – kuchársky tím, ktorý už povyhrával viacero majstrovstiev a súťaží. (zdroj: Anna Novotná)
Zabíjačkové špeciality. Toto je doména margecianskeho folklórneho súboru Jadlovec. Zabíjačkovú polievku zvanú grajzupa varievajú v obrovskom kotle a vždy sa všetka minie. (zdroj: Anna Novotná)
Ako za dávnych čias. Jaternice, alebo teda „hurky“ pripravovali chlapi z Jadlovca spôsobom zdedeným po predkoch. Mleté vnútornosti s mäso a ďalšími ingredienciami rozmiešali vo veľkom koryte a pomocou plničky potom vyrábali hurky, ktoré stačilo uvariť vo vode a mohlo sa ochutnávať. (zdroj: Anna Novotná)
Fajnoty chutili. Košičania Slávka, Ondrej a Katka si naservírovali hneď viacchodové menu. Koštovali grajzupu, hurku, pečenú klobásku, dali si aj trochu mäska, vyprážané pirohy plnené kapustou a ako dezert šúľance s makom a záviny z kysnutého cesta. „Keďže je tu hrozne veľa ľudí, museli sme si na jedlo počkať. Kvôli zabíjačke som stál v rade asi 40 minút, kvôli ostatným jedlám asi 15, no stálo to za to. Je to všetko úplne čerstvé a mimoriadne dobré,“ pochvaľovali si. (zdroj: Anna Novotná)
Išlo sa na plné pecky. Keďže hladošov bolo veľa a kuchári chceli všetkých čo najskôr uspokojiť, naozaj kmitali na plný plyn. Všetko varili a piekli na starodávnych sporákoch, ktoré im požičali ochotní ľudia, ktorí sa ich ešte nezbavili. (zdroj: Anna Novotná)
Cikošky. Nie, nie je to nadávka, v podstate ide o klasické šúľance zo zemiakového cesta, len v Smižanoch ich volajú týmto názvom. A podávajú ich buď s makom, alebo s „brezľami“, teda s opraženou strúhankou. (zdroj: Anna Novotná)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
