Robo Grigorov je legendou slovenskej hudobnej scény. Na pódiách ho vídať zriedka, v médiách ešte menej. Umelec, ktorého hity pretrvali generácie, je ale stále aktívny. Hovorí sa o ňom ako o neprístupnom spevákovi, pri osobnom stretnutí tak ale vôbec nepôsobí. Pravdou je, že médiá si k sebe nepripúšťa a objavuje sa v nich skôr len sporadicky. Zhovárali sme sa pri príležitosti jeho ojedinelého koncertu, ktorý odohral v hoteli Kempinski na Štrbskom plese. Robo Grigorov dokázal sám s gitarou poblázniť publikum, čo v jeho prípade problém nie je. Hitov má na rozdávanie.
Na koncertných pódiách vás vidieť zriedkakedy. Pritom na letných festivaloch by ste určite boli headlinerom, aj koncerty by boli nepochybne plné. Prečo je to tak?
„Neviem, či je to celkom objektívne tak, ako sa vám to javí. Hrávam vždy vtedy, keď vzniknú vhodné podmienky. Momentálne sme trávili leto nácvikmi s mojou novou vokálnou skupinou. Pokiaľ viem, budeme koncertovať párkrát ešte tento rok. Ak nie som natlačený všade, je to najmä preto, že sa venujem aj štúdiovej práci. Keďže nahrávam takmer všetky nástroje sám, berie to veľa času.“
Prečo ste sa rozhodli prísť na špeciálny koncert práve do Tatier?
„Je to veľmi prestížne miesto a ľudia, ktorí tento koncert organizujú, pracujú na vysokej úrovni. Bola radosť s nimi pracovať.“
Máte k Tatrám a východnému Slovensku nejaký špeciálny vzťah?
„K východnému Slovensku. Východniarov mám rád pre mnohé veci. Sú to pohostinní a dobrí ľudia. Vždy sa na nich teším aj preto, že majú svoj typický humor. Okrem toho, vedia makať a nefňukajú stále, že sa všetko nedá.“
Vaša prvá platňa Robo Grigorov a Midi, zaradená aj do série SME Legendárne albumy, patrí k tomu úplne najlepšiemu, čo tu pred revolúciou vyšlo. Čo pieseň, to hit, podľa mňa dodnes neprekonaný album slovenskej histórie, potvrdený zubom času. Ako vznikala? Ako si spomínate na čas, keď vyšla?
„Ako všetky moje albumy. Príprava trvala dosť dlho. Myslím, že zhruba tri roky. Nahrávala sa v štúdiu Opusu na mixpulte SSL, čo je Rolls-Royce medzi štúdiami. Ak je dobrá, je to najmä preto, že som dostal výborné podmienky a dostatok času. Je ľahké nahrať dobrý album, keď máte všetko, čo treba.“
Hitových albumov ste mali viac. Napríklad Chýbaš mi, ktorý trochu zlyhal v distribúcii, alebo aj Vdýchni reggae, obľúbený album Ivana Táslera. Ku ktorému z nich máte najlepší vzťah?
„Svoje albumy počúvam veľmi pozorne, až s chorobnou precíznosťou, keď ich nahrávam. Keď sú hotové, už si ich nepustím ani raz. Mňa baví albumy tvoriť, ale nie vracať sa k nim. Možno, keď mi položíte túto otázku, keď budem na penzii, budem vedieť odpovedať. Vtedy sa ich chystám všetky vypočuť (úsmev). Väčšinou počúvam iba albumy ľudí, od ktorých sa môžem niečo nové učiť. V poslednej dobe napríklad Bok Van Blerk – Afrikanerhart alebo Steve Hofmyer – Haloda. Raz na ne namotám aj Ivana, uvidíte.“
Hovoríme o Ivanovi Táslerovi, pre ktorého ste boli vzorom a ktorý sa k tomu dodnes hlási. V začiatkoch dokonca podobne frázoval, aj ho k vám prirovnávali. Prvý raz sa objavil práve vo vašej relácii, kde sa vďaka kameramanovi Robovi Kočanovi zoznámil aj s textárom Vladom Krauszom a začali písať novú éru slovenskej pop-music. Ako si na IMT Smile spomínate?
„Mám ich rád. Ivana aj Mira. Som hrdý na to, že som ich uviedol na scénu. Každým koncertom dokazujú, že sú top na Slovensku. Ich úspech je moja radosť.“
RG Tip bola relácia, ktorá objavila množstvo kapiel, budúce známe mená. OBD, Polemic... Čí nápad bol spraviť niečo také?
„Myslím, že nápad prišiel z košického štúdia Slovenskej televízie. Hľadali sme talenty, ale nie v tom zmysle, ako to robia v Superstar a podobných nezmysloch. Hľadali sme ľudí, ktorí vedia tvoriť. Nechceli sme cvičené medvede, ktoré spievajú cudzie pesničky. Rock'n'roll chce, aby spevák alebo kapela písali svoj vlastný príbeh.“
Polemic vás nedávno prizval do spolupráce, tiež sa k vám hlási. Čo hovoríte na nich a na túto spoluprácu?
„Polemic je taký istý prípad. Píšu svoj vlastný príbeh, a ten príbeh sa oplatí sledovať. Spolupracujem s nimi rád, pretože nás spája okrem 'húpavého' rytmu aj mnoho ďalších vecí. Sú to skromní a slušní ľudia. Majú skvelého vodcu Mira Baričiča, ktorého im úprimne závidím.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
