POPRAD. Poprad patrí k najstarobylejším sídlam v našom regióne, ktorých počiatky siahajú ešte do včasnostredovekého obdobia. Slovania ho takto pomenovali podľa rieky Poprad, najvýznamnejšieho vodného toku horného Spiša.
V súčasnosti je Poprad najväčšie mesto historického územia Spiš s viac ako 50–tisíc obyvateľmi. Popradčania z minulých storočí by boli touto informáciou veľmi prekvapení.
Poprad totižto patril k spišským mestečkám, kde ešte v 17., 18. či 19. storočí bývalo približne tisíc obyvateľov.
Ako sa z takého malého sídla stalo najväčšie mesto Spiša?
Križovatka obchodných ciest
Slovania mesto pomenovali podľa rieky Poprad, najvýznamnejšieho vodného toku horného Spiša. Stredoveké sídla pomenované podľa mien riek a potokov sa radia k najstarším v ich povodiach. Preto netreba mať žiadne pochybnosti o tom, že počiatky Popradu siahajú prinajmenšom do 11. storočia.
Prví Popradčania využívali výhodnú polohu svojho sídla na križovatke obchodných ciest. Rieka bohatá na ryby im umožňovala venovať sa popri roľníctve a remeslách taktiež rybárstvu.
Významný medzník mesta
Významným medzníkom v dejinách Popradu sa stali štyridsiate roky 13. storočia. Po tatárskom pustošení, po roku 1242, pozval uhorský panovník Belo IV. do svojho kráľovstva saských osadníkov, ktorí sa vo veľkom počte usadili aj na Spiši. Výrazným spôsobom sa zaslúžili o obnovu tunajšej sídelnej siete.
Od staršieho obyvateľstva prevzali pomenovania sídiel, prípadne si ich prispôsobili svojej výslovnosti alebo im dali alternatívne názvy. Takto sa popri názve Poprad začalo používať meno Deutschendorf vo význame Nemecká Ves.
Podobne sa tak stalo v prípade susedných Stráží pod Tatrami. Pôvodne sa sídlo nazývalo Gömör (Gemer), resp. Gömörőr (Gemerská stráž) a bývali v ňom maďarskí strážcovia hraníc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
