VEĽKÁ LOMNICA. Jedna história sa ukončila na začiatku roka 1945 odchodom nemeckého obyvateľstva a hneď za ňou sa začala písať druhá príchodom slovenského obyvateľstva z takmer sto rôznych miest a obcí.
Pár desaťročí, ako predpisovala vtedajšia povojnová ideológia – sa príslušníci druhej histórie dištancovali od tej prvej, pretože mali iné – existenčné starosti a okrem toho sa všetko nemecké považovalo za fašistické.
Nepatrné „zvyšky“ starých obyvateľov po nemecky či maďarsky rozprávať nesmeli a boli radi, že ich nová republika vôbec trpí. Našťastie túto nešťastnú dobu prežili veľkolomnické pamiatky.
Medzi nimi aj nový evanjelický kostol.
Reformácia Dr. Martina Luthera našla svoje zázemie predovšetkým medzi nemeckým obyvateľstvom Spiša. Iba jedna obec stále ostávala „bokom“. Veľká Lomnica.
Jediný katolícky farár, ktorý do smrti neochvejne vydržal vo svojej viere a odmietal všetky akože novoty, bol Venzeslaus Pechy.
Po príchode nového kňaza Prokopia Scholtza, ktorý nebohého vystriedal v r. 1565, Veľká Lomnica sa tak ako posledná obec na Spiši stala luteránskou.
Zaberanie kostolov, škôl
Nový kostol sa nebudoval, prevzal sa starý katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej. Proti sa nepostavil nikto, lebo všetci obyvatelia sa stali evanjelikmi. Aj škola sa stala evanjelickou.
Táto situácia sa však po sto rokoch zmenila. Celou prvou polovicou 17. storočia otriasali Uhorskom proticisárske povstania uhorskej šľachty.
Príčin bolo viac: panovník z habsburského rodu nepúšťal k vláde uhorskú šľachtu, nevedel si dať rady s Turkami, ktorí sa usadili na juhu Slovenska, ľudia platili obrovské dane a jedným z cieľov povstalcov bola aj náboženská sloboda.
Hoci presadzovanie návratu ku katolíckej viere začalo už v prvej polovici 17. storočia, rekatolizácia zosilnela začiatkom 70. rokov 17. storočia aj na Spiši.
Začali sa zaberať evanjelické kostoly, fary a školy. Výnimkou nebola ani Veľká Lomnica.
Vypuklo povstanie
Čo sa v skutočnosti dialo, zapísal Juraj Buchholtz starší – vtedy ešte kazateľ v Spišskej Sobote, ktorá prežívala podobný osud.
„Roku 1672 dňa 17. januára bol veľkolomnický farár Michal Klein vyhnaný zo svojho farského dvora. Súčasne Johann Vitalis, úradník z tridsiatkárskeho úradu, vošiel malým oknom na chóre do kostola. Zvnútra vytlačil závory a zvonka nadvihol dvere a vypáčil ich, tak kostol násilím obsadil.“
Výsledok doby bol otrasný: na území Spiša bolo pred rokom 1671 celkovo 98 evanjelických cirkevných zborov so 101 kostolmi. V roku 1674 neexistoval už ani jeden.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
