LEVOČA. Obete holokaustu počas druhej svetovej vojny pripomína od nedele v Levoči na mieste bývalej synagógy, kde sa v súčasnosti nachádza Stredné odborné učilište pre zrakovo postihnutú mládež, nová pamätná tabuľa.
„Prepychová a priestranná murovaná synagóga bola postavená v roku 1899 podľa stavebného plánu Antona Müllera, architekta Kráľovského inžinierskeho úradu v Levoči, za hradbami mesta, v blízkosti hlavnej cesty, bola miestom židovských modlitieb, často strediskom vzdelávacej a spoločenskej činnosti,“ uviedla spišskonovoveská historička a gymnaziálna profesorka Ružena Kormošová.
Synagóga padla spolu so židovskou ľudovou školou či židovským cintorínom za obeť nemeckým fašistom v decembri 1944.
Súčasťou nedeľného slávnostného podujatia, v rámci ktorého bola tabuľa odhalená, bola aj kajúcna tryzna za vojnové obete židovských Levočanov v kongresovej sále miestneho divadla.
Židia tvorili približne desať percent obyvateľov
Ešte v roku 1900 tvorili podľa Kormošovej viac ako desať percent zo sedemtisícového obyvateľstva Levoče práve Židia.
Po vzniku Československej republiky sa organizovali v Židovskej strane, ktorá v Levoči získala niekoľko mandátov.
„Židovskí obyvatelia Levoče sa živili najmä obchodovaním, ale aj remeslami. Vlastnili asi 40 obchodov, 15 remeselníckych dielní, 12 pohostinstiev. V meste pôsobilo sedem židovských lekárov, niekoľko právnikov, zverolekár či lekárnická rodina Weissovcov,“ priblížila vtedajšie postavenie Židov.
Aj v Levoči však po vyhlásení autonómie Slovenska v októbri 1938 dochádzalo k častým prejavom antisemitizmu.
„V decembri 1938 boli Židia vylúčení z mestského zastupiteľstva, v januári 1939 bola zakázaná Židovská strana. Postupne sa zavádzali protižidovské opatrenia, ktoré likvidovali občianske práva Židov, usmerňovali ich počty v niektorých slobodných povolaniach, ako boli lekári a advokáti,“ vysvetlila ďalej Kormošová.
Mnoho židovských rodín v tom čase odišlo do iných miest. Začiatkom roku 1940 bývalo v Levoči už iba 484 Židov, teda niečo vyše päť percent z celkového počtu Levočanov.
Tragická kapitola dejín
Vo februári 1940 odštartoval arizačný proces, počas neho boli zlikvidované či arizované všetky židovské podniky, mnoho židovských rodín tak ostalo bez prostriedkov.
Reštrikčné opatrenia sa podľa Kormošovej dotkli aj vzdelávania. Židovskí žiaci boli od septembra 1940 vylúčení zo štúdia na všetkých stredných a vysokých školách, okrem ľudových.
Ako ďalej pripomenula, v septembri 1941 boli prijaté protižidovské opatrenia známe ako židovský kódex, ktorý predstavoval vyvrcholenie protižidovských opatrení, pretože definoval pojem “Žid” na nábožensko-rasovom základe a obmedzoval slobodu, práva a pohyb Židov.
V marci nasledujúceho roka prišli aj prvé deportácie Židov z Levoče do koncentračných táborov.
Na základe súpisného zoznamu bolo v tom čase v Levoči evidovaných 498 osôb, ktorých sa opatrenia týkali, čo predstavovalo 187 domácností.
„Príslušníci FS (Freiwillige Schutzstaffel) a Hlinkovej gardy zhromaždili 23. marca 1942 v Levoči 83 dievčat z celého okresu, odvliekli ich do zberného tábora v Poprade a 25. marca 1942 deportovali prvým transportom zo Slovenska do Auschwitzu na územie Generálneho gouvernementu v okupovanom Poľsku. Mužov z levočského okresu odvliekli do Žiliny a 5. apríla 1942 ich deportovali do koncentračného tábora Majdanek,“ pripomenula smutné udalosti 20. storočia Kormošová.
Deportácie pokračovali aj v ďalších mesiacoch. Na základe pamätníkov udalostí zažívala Levoča koncom mája 1942 čierne dni.
„V podvečer 28. mája 1942 boli Židia z okresu Levoča spolu so Židmi z okresu Spišská Nová Ves nastrkaní do dobytčích vagónov určených pre rodinný transport, ktorý bol v počte 1 032 osôb vypravený zo železničnej stanice v Spišskej Novej Vsi do Nemcami okupovaného Poľska. V transporte bolo 174 mužov vo veku od 16 do 55 rokov, 405 žien vo veku od 16 rokov, 120 starších ľudí nad 55 rokov a 333 detí vo veku do 16 rokov. Transport smeroval do Lublinskej oblasti. Práceschopných mužov odvliekli do koncentračného tábora Majdanek, ženy, deti a starcov do geta v mestečku Izbica. Geto bolo zlikvidované na jeseň 1942 a jeho obyvatelia boli odvlečení do Sobiboru. Z uvedeného transportu sa nikto nevrátil,“ priblížila spomienky pamätníkov tohto obdobia Kormošová.
Zlikvidovali aj zvyšok
V Levoči ostalo podľa jej slov po prerušení deportácií asi 50 Židov, ktorých dočasne chránila hospodárska výnimka, v celom okrese žilo s takouto výnimkou koncom roka 1942 približne 120 Židov.
„Po vypuknutí Slovenského národného povstania Levoču obsadila nemecká armáda a komando nacistickej bezpečnostnej služby. Prestali platiť všetky výnimky, žlté či biele legitimácie. Za asistencie miestnych Nemcov gestapo zaisťovalo Židov a povstalcov. Na jeseň 1944 bolo z Levoče a okolia deportovaných asi 120 Židov do koncentračných táborov. Mnohých popravili na rôznych miestach,“ uviedla historička.
Práve v čase likvidácie posledných levočských Židov bola zdevastovaná aj synagóga, ktorú od víkendu pripomína pamätná tabuľa na budove SOU pre zrakovo postihnutú mládež.
Slávnostné podujatie spoločne zorganizovalo mesto Levoča v spolupráci s kresťanskými cirkvami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
