Novinku, ktorá na Slovensku nemá páru, otvorili v máji v Tatrách. Vďaka 3D ilúzii v nej stratíte pojem o reálnom svete. Počas leta ju navštívilo denne okolo 400 návštevníkov. Unikátne výtvory vyšli aj spod rúk Novovešťana Ľuboša Bukovinského (32).

Pán Bukovinský, o vás viem, že ste jedným z organizátorov tradičného podujatia Graffiti Spiš v Spišskej Novej Vsi. Prečo a čím vás oslovili práve grafiti?

„Všetko sa začalo asi v roku 1999. Na grafitoch sa mi páčila tá anonymita. Niekde sa objaví niečo od vás a jediný kto vie, že ste to maľovali, ste vy. Vytvorila sa komunita. Vznikol akýsi náš tajný spolok. Páčilo sa mi na tom, že ľudia si po videní diela hovorili, čo to je, kto to vytvoril? Také to tajomstvo.“

Kresleniu ste sa venovali ale už od malička, je to tak?

„Áno, od malička som chodil na výtvarnú, bolo mi to blízke. Kúpil som si prvý sprej, vtedy to neboli ešte také grafiťácke spreje, ale autolaky. Takže tým som začal. Vždy som mal rôzne mená. To prvé bolo Pes. Od Psa som prešiel k menu Vred. Mali sme takú partičku. Ja som bol Vred, kamarát bol Cvok a ďalší bol Stokár. Boli sme skvelá partia. Išlo nám to. Sedeli sme si, veď Stoka, Vred a Cvok sa nestretnú až tak často. Spoločne sme vyrastali. Kreslili sme si do zošitov, pretekali sme sa, kto má čo lepšie.“

Čiže zo začiatku ostávali kresby iba na stranách papiera?

„Áno, kreslili sme do zošitov, ale cieľom bolo nie nechať to na stranách zošita, ale dať to niekam na stenu. Čo bol problém, pretože sme nemali peniaze. Boli to krásne časy.“

Pamätáte si teda ešte na to, ako vznikla vaša prvá kresba, ktorá sa vynímala niekde na verejnosti?

„Taká vážnejšia myslíte? Bola to tvár a podarilo sa mi ju zhotoviť iba preto, že som našiel na ulici päťsto korún. Bol som si kúpiť zmrzlinu a spolužiak mi hovorí, že vypadla ti 500-korunáčka. Ihneď som si kúpil spreje a bol som maľovať. Pôvodne som chcel jazdiť na korčuliach a skákať po tyčkách. Ale nešlo mi to, skôr som zo seba vybil ducha, ako ho nabral. Takže som predal korčule a kúpil som si za peniaze spreje. Druhú vec som namaľoval na futbalovom ihrisku, bol to taký robot a už tam ani nie je. Tretia vec bola postava.“

V tých časoch ale boli na Slovensku viac-menej grafiti ešte iba v plienkach. Čím ste sa zvykli inšpirovať?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš