Korzár logo Korzár Spiš
Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Okrášľovací spolok má víziu o tuneli popod Tatry

Cezhraničná železničná trať by mohla viesť z Popradu na trať Krakov – Nowy Sancz.

Dočkáme sa niekedy tunela cez tatry?Dočkáme sa niekedy tunela cez tatry? (Zdroj: tatryvysoke.cz)

TATRANSKÁ LOMNICA. Zatraktívnenie podtatranského regiónu, podporu cestovného ruchu, vyriešenie problému s nákladnou dopravou a zlepšenie spojenia medzi letiskami v Poprade a v poľskom Krakove.

Takéto prínosy by podľa občianskeho združenia Tatranský okrášľovací spolok mohol priniesť železničný tunel popod Tatry do Poľska, o ktorom sa v súčasnosti opätovne hovorí v podtatranskom regióne.

„Využiť by sa mohla existujúca trať z Popradu cez Kežmarok po Spišskú Belú, pokračovala by na Tatranskú Kotlinu, odtiaľ by viedla údolím Spišskej Magury smerom na Spišskú Starú Ves, poľskú Niedzicu a napájala by sa na rekonštruovanú trať Krakov – Nowy Sacz,“ predstavil náčrt železničného prepojenia Slovenska a Poľska Patrik Kolesár, riaditeľ tatranského spolku.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Oblasti dopravy sa spolok venuje už takmer šesť rokov, okrem iného vytváral aj koncepciu skibusov v Tatrách, ktorú následne tri roky realizoval.

Hlási sa k odkazu Uhorského karpatského spolku (1873-1945), prvej turistickej organizácii v niekdajšom Uhorsku a na Slovensku, ktorá sa okrem iného pričinila k výstavbe Cesty slobody vo Vysokých Tatrách.

Prečítajte si tiež: Povedie niekedy tunel popod Tatry až do Poľska? Čítajte 

Začali komunikovať s Poliakmi

Tatranský okrášľovací spolok už na tému slovensko-poľskej železničnej trate začal komunikovať aj s poľským partnerom Pociag-autobus-góry. Aj vďaka iniciatíve tejto poľskej skupiny sa začalo so spomínanou rekonštrukciou trate Krakov – Nowy Sacz.

„Čas cestovania medzi týmito mestami sa skráti z 3,5 hodiny na 1,5 hodiny. Trať má viesť okolo Niedzického jazera. Tým pádom sme zvažovali alternatívy trasy na Slovensku, a prepojili sme tieto dve iniciatívy. Našli sme ideový zámer toho, kadiaľ by trasa mohla viesť,“ vysvetlil Kolesár.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa jeho slov by vďaka novému prepojeniu mohla napríklad cesta z popradského letiska do centra Zakopaného vlakom trvať maximálne 90 minút.

„Najprv chceme nechať vypracovať dopravnú štúdiu. Železničná trasa by napríklad nemusela ísť stredom Tatranskej Kotliny, dalo by sa v nej odpojiť doprava a tam pokračovať popod zem, pričom by sme vyšli na druhej strane v údolí Magury. Možno by išlo o dvojkilometrový, či maximálne päťkilometrový tunel,“ opísal možnosť Kolesár, podľa ktorého však až geologické skúšky ukážu reálnu možnosť tohto návrhu.

Tunel by pomohol aj nákladnej doprave

Tunel by podľa Kolesára ponúkol aj riešenie pre nákladnú dopravu, stiahol by kamióny z ciest a odbremenil dediny, ktoré bojujú s tým, že cez ne prechádzajú všetky kamióny smerujúce do Poľska.

Skryť Vypnúť reklamu

„Bolo by možné vytvoriť terminály na nákladnú dopravu, ktorá by tak nemusela ísť cez Tatry. Kamionisti s kamiónmi by mohli nastúpiť v Poprade na vlak a niekde v Krakove či v Novom Targu zísť z vlaku a pokračovať ďalej,“ uviedol.

Práve nákladná doprava by trati pomohla po ekonomickej stránke, bez nej by sa podľa neho tunel sám neuživil.

„V noci, keď sú prázdne trate, by bola trať využívaná pre nákladnú dopravu. Kamionisti by sa napríklad vedeli počas tohto času vyspať v kamióne a zároveň by tak nákladiaky nerušili obyvateľov. Počas dňa by zase trať patrila ľuďom a turistike, teda v tom čase by bola atraktívna pre ľudí a večer by trať zarábala peniaze,“ predstavil ďalšiu myšlienku Kolesár.

Lepší prístup na letisko

Ďalším prínosom tunelu by podľa spolku mohol byť aj lepší prístup na letisko v Krakove.

„Veľa našich ľudí by lietalo z Krakova, ktoré je medzinárodné letisko, ale nemajú sa tam ako dostať,“ pripomenul problém Kolesár. Na druhej strane by tunel podľa neho ešte viac zatraktívnil región Tatier pre Poliakov.

„Neradi cestujú autom, pretože musia prechádzať cez viaceré dediny, no majú radi intimitu slovenských hôr. Keďže Zakopané je preplnené, radi prichádzajú do Tatier. Vlak by pre nich znamenal komfortnejší a rýchlejší spôsob prepravy,“ myslí si riaditeľ spolku, pričom pripomína, že zatiaľ ide len o víziu.

Cieľom spolku je vytvoriť tím, ktorý by vypracoval štúdiu, a počkať si na výzvu v rámci cezhraničnej spolupráce, prostredníctvom ktorej by bolo možné zámer realizovať. Reálne by stavba trate spolu s tunelom mohla podľa neho trvať minimálne dvanásť rokov.

„Budeme však tvrdo proti tomu, aby akákoľvek alternatíva išla cez Tichú a Kôprovú dolinu, sú to pre nás doliny, ktoré by mali ostať nedotknuté,“ dodal.

Diskutovali o tom aj prezidenti

O možnosti vytvorenia tunelového spojenia medzi Zakopanym a Štrbským Plesom už napríklad diskutovali vo februári tohto roka slovenský prezident Andrej Kiska spolu s poľským prezidentom Andrzejom Dudom.

V Novej Lesnej sa tejto téme v novembri rovnako venovala konferencia s názvom Podzemné mosty, ktoré spájajú, s podtitulom Príležitosť pre Vysoké Tatry.

"Možnosť budovania železničného spojenia medzi Slovenskom a Poľskom v podobe tunela podporili aj predstavitelia viacerých samospráv pod Tatrami. V súvislosti s budovaním portálu tunelu nevidí zásadný problém ani Správa Tatranského národného parku, a to v prípade, ak by k tomu došlo v zastavanom území obce," uviedol riaditeľ Správy TANAPu Pavol Majko.

Prečítajte si tiež: Kiska: Rozpad Schengenu neodstráni príčinu migrácie Čítajte 

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 586
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 760
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 528
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 361
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 045
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 002
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 264
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 988
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 783
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 681
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Doprava

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Plocha v areáli bytového podniku, ktorá by mala slúžiť ako parkovisko pre vraky.

Bude v areáli bytového podniku.

7 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rázcestie v obci Martinová.

Maďarov na severe nechcú a Rómov nikde nechcú, opisujú ľudia z Martinovej.

22. jan

O klíme si kladieme falošné otázky.

22. jan
Nemocnice v Londýne sú pod tlakom.

Nový kmeň môže byť smrteľnejší.

14 h
Policajti blokujú demonštrantov počas protestu proti väzneniu ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného v Jekaterinburgu.

Rusi demonštrovali proti Putinovmu režimu.

11 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop