SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Od požiaru a uzavretí tiesňavy Kyseľ v Slovenskom raji uplynulo 40 rokov. Tí skôr narodení sa v nostalgických spomienkach stále vracajú do čias, keď pre nich Kyseľ znamenal prvú, teda zoznamovaciu túru s tiesňavami Slovenského raja.
Na vianočnom knižnom trhu sa objavila publikácia Kyseľ v Slovenskom raji, ktorá zachytáva históriu a súčasnosť jednej z najkrajších tiesňav národného parku.
Autorom odbornej a populárno – náučnej publikácie je Ján Petrík, ktorý spolupracoval so šiestimi odborníkmi v tejto oblasti.
Kniha ponúka odborný pohľad na prírodné hodnoty Kyseľa, archeologické výskumy, či chronologicky opisuje prvé výstupy a rozvoj turistiky kedysi v najnavštevovanejšej rokline.
Prvé prechody
Kniha Kyseľ v Slovenskom raji zachytáva okrem iného udalosti prvých prechodov v národnom parku.
„V roku 1898 Uhorský karpatský spolok slávil 25 výročie svojho vzniku. V rámci nových aktivít novoveskej (vtedy iglovskej) sekcie sa začalo s prieskumom tiesňav a roklín v Hrabušických vrchoch – Glackej plošine. Mladí členovia spolku si za cieľ vytýčili prejsť Malý Sokol, kde ich okrem samotného prieskumu tiesňavy a jej prírodných krás vábil plesnivec alpínsky. Chrobáka do hlavy im nasadil horár z Glacu, ktorý im ukázal niekoľko exemplárov plesnivca alpínskeho natrhaného na stráňach Kalvárie. Aj keď prvotným cieľom výpravy za plesnivcami bol Malý Sokol, prvou zdolanou tiesňavou sa nakoniec stal Veľký Sokol. Dobývanie tiesňav a roklín sa postupne rozbehlo,“ načiera do informácií zo stránok Petrík.
Slovenský raj lákal. Trvalo desať rokov prieskumu tiesňav Glackej plošiny, kým boli preskúmané Veľký a Malý Sokol, Suchá Belá, Zadná diera, Kyseľ, Sokolia dolina a napokon Biela voda – Piecky.
„Všetky tiesňavy boli objavené a známe do roku 1912, ba Suchá Belá, Kyseľ a Sokolia dolina aj za zimných podmienok. Prejdenie tiesňav a roklín bol na svoju dobu úžasný a vrcholný horolezecký výkon,“ prízvukuje.
Ničivý požiar
Publikácia obsahuje aj kapitoly o ničivom požiari v Kyseli.
„Nadišiel rok 1976 a bohužiaľ dobre priechodný, udržiavaný a dobre vystrojený Kyseľ sa dočkal katastrofy. Stalo sa tak v čase konania XXI. spišského trhu v Spišskej Novej Vsi a XXIII. zrazu turistov SNP na Podlesku. Turisti a účastníci zrazu sa 17. júla 1976 nestačili diviť. Okolo stanového tábora a kempingu po ceste z Podleska na Rumanovú a vrchol Suchej Belej uháňali požiarnické autá, cisterny a autá s príslušníkmi požiarnej ochrany a pracovníkmi štátnych lesov, ktorí boli na hasenie požiaru nasadení,“ opisuje autor.
Počasie v týchto dňoch bolo neobyčajne slnečné a extrémne horúce. Oheň pravdepodobne vznikol od neuhaseného ohniska neznámych turistov, ktorí v ústí Kyseľa v noci zo 16. na 17. júla 1976 stanovali.
Podrobnosti o boji s požiarom a katastrofických následkoch sú detailne spracované na stránkach.
Prípravy na otvorenie
Záverečná časť publikácie opisuje prípravy na znovusprístupnenie rokliny po štyroch desiatkach rokov i samotné otvorenie.
„Majiteľom a správcom pozemkov, pracovníkom Národného parku Slovenský raj, členom HZS, HS, Klubu seniorov HS Slovenský raj a spišským turistom nebol osud uzatvoreného Kyseľa ľahostajný. Úvahy o jeho znovu sprístupnení sa objavovali prakticky od jeho uzatvorenia. Odpoveď na jeho sprístupnenie však dávala sama príroda. Ten čas nadišiel až teraz, po štyridsiatich rokoch, aj to v obmedzenej miere,“ približuje.
V roku 2015 sa dostal na svetlo projektový zámer – Vybudovanie Via ferraty v tiesňave Kyseľ. Sprístupnenie sa malo dotýkať len užšej – skúsenejšej časti turistickej verejnosti a len vo vymedzených mesiacoch. Primárna bola ochrana prírody.
V máji bola zvolaná obhliadka tiesňavy Kyseľ za účelom vybudovania turistický náročného chodníka formu Via ferrata.
Námaha a drina
Do tiesňavy bolo treba doniesť, podľa Petríka, všetko na vlastných chrbtoch či pleciach.
„A niesť čo i len o kilogram viac oproti svojim potrebám v tomto náročnom teréne, to je riadna námaha a drina. Oceniť takúto fyzicky veľmi náročnú prácu vedia len tí, ktorú ju už niekedy v minulosti vykonávali. Na samotnej výstavbe, teda na aktívnom sprístupňovaní tiesňavy sa podieľali mládenci skúsení a zžití s náročným terénom Slovenského raja.“
Išlo o profesionálnych aj dobrovoľných pracovníkov Horskej záchrannej služby a Horskej služby oblasť Slovenský raj. Najväčšiu zásluhu na tom majú Dušan Leskovjanský (†), Karol Dzurik, Ivan Krajčír, Ladislav Cvengroš, Tomáš Katriňák, Pavol Klobušník, Jozef Knurovský, Ján a Marek Knuteľovci, Daniel Mahdal, Marián Richveis, Pavol Šiser, Miroslav Vermeš.
„Verím, že si kniha nájde svojich čitateľov, ktorí ju ocenia. Nielen u staršej generácie, ktorá si pri listovaní zaspomína na minulosť Kyseľa, ale zaujme aj mladých, ktorí príjmu pozvanie do tohto krásneho kúta na Slovensku,“ uzatvára autor knihy Petrík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
