Spišiakom na tradíciách záleží, no prijali aj Santa Clausa

Gorali, Rusíni i Karpatskí Nemci ostávajú verní vianočným zvykom svojich predkov.

SPIŠ, PIENINY. Na severnom Spiši a v Pieninách ostávajú ľudia aj v súčasnosti verní pôvodným vianočným tradíciám. V neveľkom regióne si ich napríklad zachovali Gorali z oblasti Pienin, ale aj Rusíni či Karpatskí Nemci.

„Pre ľudí z nášho regiónu sú Vianoce posvätné. Rovnako ako tradície, ktoré sa nám podarilo zachovať si, a to aj napriek dnešnej uponáhľanej dobe. Napriek tomu, že sme malý región, každá obec a každá rodina má svoje vlastné zvyky,“ informovala Erika Šalatová, výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Severný Spiš – Pieniny.

Vianoce u Goralov

U Goralov sa zvykne napríklad večerať na Štedrý deň už za východu prvej hviezdy. Stôl sa prehýba pod váhou dvanástich rôznych jedál, pričom s prípravami sviatočnej večere sa začína na svitaní.

„Jednou z prastarých tradícií je bohaté, viac menej intímne hodovanie v podvečer sviatku narodenia Ježiša Krista, na viliju. Na vianočný stôl prichádza viac jedál, z ktorých každý člen rodiny je do sýtosti, aby nehladoval po celý ďalší rok. Podľa všeobecnej povery má byť stôl bohato prestretý. Prednosť majú jedlá, ktoré symbolizujú plodnosť a hojnosť. Napríklad kaša, mak, šošovica, hrach a ďalšie,“ uviedla etnologička Monika Pavelčíková.

Nemalú pozornosť si vyžaduje zdobenie vianočného stola, ku ktorému neskôr zasadne celá rodina.

Prekrývajú ho bielym obrusom, pod ktorým je ukrytý buď menší chlebík alebo obilie, aby ho aj v budúcom roku bolo dostatok.

„Počas Štedrej večere nemohol nikto odísť od stola, okrem gazdinej, ktorá nosila jedlá, pretože by to znamenalo, že by rodina v budúcom roku nebola pohromade. Po večeri sa ľudia v očakávaní narodenia Krista stretávali na polnočnej omši, tak je tomu aj dnes,“ dodala Šalatová.

Okolie Starej Ľubovne

V obci Veľký Lipník (okres Stará Ľubovňa) sa večera začína kúskom chleba s cesnakom, aby bola rodina po celý rok zdravá. Následne sa podávajú varené omastené bobaľky pripravené na sladko, symbolizovať majú veľké jačmenné klasy.

Ďalším chodom sú tiež miestne špeciality ako je "horochová" polievka s hubami, či "slifčanka" z uvarených sušených sliviek, ktorá sa podáva so zemiakmi alebo bez nich a nechýba ani pôstna kapustnica.

„V Starej Ľubovni má zabezpečiť dostatok peňazí šošovicová polievka, ale jedáva sa aj fazuľová či hubová. V ďalších obciach regiónu sa konzumujú na Štedrý večer aj rezance s makom, pirohy s lekvárom, halušky, fazuľa pripravená na kyslo, "zočurka s juhom", čiže varené zemiaky so sušenými hubami a šťavou z kyslej kapusty. Pečú sa rôzne koláče z kysnutého cesta, napríklad okrúhly, zvaný kuch, a gruľovník so zemiakovou plnkou,“ vymenovala ďalej výkonná riaditeľka miestnej OOCR.

Nátura miestnych ľudí sa podľa Šalatovej vyznačuje toleranciou, a to najmä v rodinnom kruhu.

„Vieme sa prispôsobiť zvyklostiam aj nových členov. Ak sa napríklad do rodiny vydala nová žena, prípadne sa do nej priženil muž, zvyky a tradície sa pomiešali,“ uviedla.

A čo americké Vianoce?

Rovnako ľudia prijali aj takzvané americké Vianoce, rozmanitosť severného Spiša a Pienin totiž podľa nej podčiarkujú aj rodiny zo zahraničia, ktoré si Slovensko vybrali ako svoj druhý domov, medzi nimi sú napríklad Američania.

„S oslavou amerických Vianoc v Hniezdnom (okr. Stará Ľubovňa) sme začali v roku 2014. Na Mikuláša rozsvieti vianočný stromček Santa Claus a následne sa môžu návštevníci, ale aj turisti, oboznamovať s americkými zvykmi a tradíciami, a to aj formou interaktívnej rozprávky. Do deja nás vtiahnu herci i Santa Claus, či typická svetelná výzdoba, ktorá je pre Američanov príznačná,“ dodala Šalatová, podľa ktorej región v posledných rokoch počas sviatkov cielene vyhľadávajú aj turisti zo širokého okolia.