Stovky ľudí prišli k Rainerovej chate

POPRAD. Do tristo ľudí dnes aj napriek výrazne studenému počasiu prišlo k Rainerovej chate na Starolesnianskej poľane vo Vysokých Tatrách pozrieť si betlehem zo snehu.

Už po osemnástykrát sa tam konalo tradičné podujatie Trojkráľové poludnie, ktorého súčasťou bola aj goralská muzika a folklórny súbor z Lendaku.

„Na Starolesnianskej poľane bolo na poludnie mínus 15 stupňov. Hudobníkom mrzli prsty, účinkujúcim ruky, program sa konal v arktických podmienkach. Napriek tomu ľudia prišli a neustále prichádzajú aj ďalší,“ uviedol autor betlehemu, v regióne známy chatár, horský nosič a pedagóg Peter Petras.

Pri organizovaní podujatia Trojkráľové poludnia sa nechal Petras inšpirovať pred mnohými rokmi ľudovými zvykmi spojenými s narodením Ježiška v obci Lendak.

„Podarilo sa nám vybudovať celkom peknú tradíciu, ktorá dnes dospela, má osemnásť rokov. Z komorného podujatia, ktoré sme pripravili pre najbližších priateľov, sa stala udalosť v Tatrách, ktorá v januári podľa mňa patrí k tým najlepším,“ uviedol dnes.

Ako pripomenul, každoročné podujatie je podľa jeho slov skôr ľudovou tradíciou, než náboženskou, sväté omše sa tam preto nekonajú.

Trojkráľové stretnutie pri snehovom betleheme (11 fotografií)

Jeden z najväčších

Betlehem zo snehu začal chatár stavať koncom novembra.

„Betlehem má výšku štyri metre, šírku päť metrov a hĺbku štyri metre. Môžem povedať, že ide o jeden z najväčších betlehemov, aký sme mali a okrem toho aj jeden z najkrajších,“ povedal.

Ako uviedol, snehu na jeho výstavbu bolo počas tejto zimy dostatok, v minulosti ho museli nosiť na lopatách aj z niekoľko kilometrov vzdialených lúk. Súčasťou betlehemu je už tradične svätá rodina.

Svätý Jozef dostal podľa Petrasa podobu bezdomovca, ktorého denne stretáva, malý Ježiško podobu autorovho vnuka.

„Na korpuse som pracoval tri týždne, potom však prišiel odmäk. Keď to opätovne zamrzlo, pokračovali sme,“ uviedol Petras, ktorému každoročne vypomáha pri stavbe betlehema aj jeho syn, súčasný chatár na Rainerke. Betlehem napokon dokončili pred Štedrým dňom. „Myslím si, že iný taký betlehem na Slovensku nie je,“ dodal Petras, ktorý plánuje pri chate vytvoriť zo snehu aj tradičnú sochu nosiča, zatiaľ má hotový korpus.

Ak bude dostatok snehu, vybudovať by chcel aj ďalšie sochy, vrátane tradičnej veľkonočnej kraslice.

Chata či útulňa

Chatu neďaleko od strediska Hrebienok nazývajú mnohí aj útulňou.

„Označenie chata je novší názov. Útulňa vystihuje určitý spôsob vedenia chaty, či objektu, útulňa nemá svojho gazdu, je prístupná každému, každý môže vojsť a prenocovať. Chata už má svojho správcu a podobne. Chceme vyhovieť aj tomu modernému obdobiu, pretože mnohí ľudia nevedia, čo je to útulňa. Oficiálne je to teda Rainerova chata,“ uviedol Petras.

Najstaršiu chatu vo Vysokých Tatrách postavil v roku 1863 Ján Juraj Rainer.

Po postavení chaty Kamzík v roku 1884 zanikla, obnoviť sa ju podarilo až v roku 1998, odkedy slúži verejnosti.

Jej chatárom je v súčasnosti Peter Petras, mladší.