ČERVENÝ KLÁŠTOR. Uznesením Predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR) číslo 9 bol pred 50 rokmi 16. januára 1967 zriadený Pieninský národný park (PIENAP).
Ročná návštevnosť PIENAPu je 700 000 návštevníkov.
Základ pre pestrý a esteticky príťažlivý reliéf celého územia vytvorila rôzna odolnosť hornín zložitého geologického podložia územia.
Modelárom oblasti bola predovšetkým rieka Dunajec, ktorá si v kaňonovitej úžine predierala cestu pomedzi odolné vápencové bralá. Ich prevýšenie nad hladinou rieky v masíve Troch korún dosahuje až 520 metrov.
Viaceré rezervácie
Územie Pieninského národného parku sa v januári 1997 rozšírilo z pôvodných 2 125 na 3 750 hektárov.
K najhodnotnejším častiam PIENAP-u patrí štátna prírodná rezervácia Prielom Dunajca, na ktorú nadväzuje chránený prírodný výtvor Prielom Lesnického potoka.
Ďalším chráneným výtvorom sú Haligovské skaly, predstavujúce komplex skál a bradiel, vystupujúcich vplyvom erózie vody a vzduchu z flyšového obalu pohoria.
Nachádzajú sa tam aj chránené prírodné výtvory Jezerské jazero, Jarabinský prielom a travertínové jazierko - Kráter.
V národnom parku prevládajú jedľovo-bukové porasty, horské jelšiny a na skalách borovicové porasty. V druhovo bohatej vegetácii sa darí aj teplomilným a vysokohorským rastlinám.
Živočíchov reprezentujú západokarpatské druhy lesných a skalných biotopov - kobylka pieninská, jašterica živorodá, piskor horský, plch hôrny, červenák karmínový, skaliar pestrý, vydra riečna či vzácny netopier sťahovavý.
Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka.
Prvý náučný chodník v bývalom Československu
Prielomom Dunajca vedie trasa náučného chodníka, ktorý bol prvým náučným chodníkom v bývalom Československu.
Je aj jediným bezbariérovým turistickým chodníkom v PIENAP-e. V roku 1999 na ňom odhalili pamätnú tabuľu zakladateľovi PIENAP-u Ing. Milanovi Pacanovskému.
Atraktívnosť územia zvyšuje aj národná kultúrna pamiatka - pôvodne gotický Červený Kláštor založený v roku 1319.
Pôsobil v ňom zostavovateľ najstaršieho zachovaného herbára na Slovensku mních Cyprián.
Hrádza postavená bobrami, objavená v roku 2008 svedčí o tom, že sa títo obyvatelia lužných lesov udomácnili na slovenskom brehu Dunajca.
Malé vodné toky v Pieninskom národnom parku sa každoročne zarybňujú. Robí sa tak predovšetkým pre udržanie populácie pôvodného druhu potočných rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti.
Je to aj z dôvodu, že každým rokom narastá počet vydier, bocianov a volaviek na území národného parku, pre ktoré sú ryby súčasťou potravy.
Projekt na záchranu jasoňa
Na území PIENAP-u žije ohrozený motýľ jasoň červenooký, jeho záchrane sa venujú vedeckí pracovníci spolu s ochranármi už niekoľko desaťročí.
Projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom. Dunajec totiž tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom a migrujúci jasoň červenooký prelietava z jedného štátu do druhého.
Početnosť jasoňa sa zisťuje tak, že krídlo každého motýľa sa označí fixkou číslom.
Každá lokalita má svoju farbu, čiže sa pozná presný počet motýľov v danej oblasti. Po označení jasoňa pustia do prírody.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
