VYSOKÉ TATRY. Prognóza pre spomalenie šírenia lykožrútovej kalamity v Tatrách v roku 2017 nie je podľa pracovníkov Výskumnej stanice Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) optimistická.
Vyplýva to z výsledkov ich výskumu, počas ktorého sa podrobnejšie zaoberali tým, ako tohoročné, v posledných rokoch nevídané mrazy, vplývajú na prežívanie podkôrneho hmyzu, ktorý na území národného parku spôsobuje pretrvávajúcu rozsiahlu kalamitu.
„V klasických prácach autorov, popisujúcich bionómiu najvýznamnejšieho škodcu spomedzi podkôrneho hmyzu, lykožrúta smrekového, sa uvádza, že jednou z možností zníženia jeho početnosti a predpokladu ukončenia kalamity, sú dlhšie trvajúce extrémne mrazy,“ informoval Ján Ferenčík z výskumnej stanice.
Výskum však ukázal, že veľká populácia lykožrútov zatiaľ prežíva zimu v dobrej kondícii, a to aj napriek tomu, že tohoročné mrazy v lokalite Tatranskej Lomnice (850 m n. m.) boli v maxime v dňoch od 1. do 11. januára s pretrvávajúcimi teplotami od mínus 11 do mínus 25 stupňov Celzia.
Zimujú v dreve
V predchádzajúcich niekoľkoročných výskumoch lesníci konštatovali, že úplná väčšina lykožrútov zimuje v dreve, v stojacich alebo ležiacich kmeňoch.
Len nepatrné množstvo zimuje v pôde.
„Ako prežívajú lykožrúty v kmeňoch, sme zistili ich vylúpaním z kôry. Výsledok je prekvapujúci, pretože 76 percent imág (dospelých jedincov hmyzu, red.) je v dobrej kondícii a len 14 percent malo znaky úhynu, ale z neznámych dôvodov,“ priblížil výskum Ferenčík.
Podľa jeho slov síce mohli byť jedným z dôvodov úhynu silné mrazy, no nevylučujú sa ani iné dôvody, ako sú napríklad choroby, prípadne predácia alebo parazitácia.
„Vitalita lykožrútov smrekových je dokonca taká vysoká, že v priebehu 24 hodín od ich vylúpania zo zamrznutých kmeňov a prenesení do tepla laboratória sa už zavrtávali do čerstvej kôry tak, ako to robia v čase jarného rojenia,“ dodal.
Chystajú sa na ďalšie stromy
Podľa výskumníkov sú lykožrúty pod kôrou pripravené obsadzovať ďalšie smreky a limby.
Hlavnými ohniskami šírenia lykožrútov sú napadnuté stromy v najprísnejšie chránenom území národného parku.
„Jedným z pozitívnych zistení je prítomnosť lariev pestroša, najväčšieho nepriateľa lykožrútov. Jeho dravé larvičky sú veľmi aktívne a schopné života, napriek tomu, že ich telíčka obsahujú takmer samú vodu,“ doplnil Ferenčík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
