ŽDIAR. Rodina, blízki ľudia, desiatky z nich odetí v kroji, folklórne súbory aj z okolitých regiónov minulú stredu vytvorili bránu, ktorou vyprevadili na večný odpočinok šéfa múzea v Ždiari Petra Michaláka.
Uplynulú stredu rázovitú obec Ždiar v Belianskych Tatrách zahalil smútok. Svoje posledné zbohom Goralovi prišili vysloviť nielen Ždiarania.
Známy folklorista, milovník tradícií, tvorca portiek a otec štyroch detí skonal v sobotu 11. februára na Goralskom plese vo svojom Ždiari.
Pri tancovaní odzemku ho zradilo srdce.
S človekom, ktorý rozdával hrdosť Slováka, Gorala, na slovenské tradície a krásnu hudbu sa prišiel rozlúčiť dav ľudí, mnoho z nich bolo odetých v kroji, práve ten mal pre Petra nevyčísliteľnú hodnotu.
Na plese v Ždiari zomrel goralský kráľ Peter Michalák Čítajte Kňaz: Pokračujte v posolstvách
Za tatranským junákom smútila celá obec. „Peter, ešte neodchádzaj,“ plakala nad jeho hrobom Petrova manželka.
Posledné zbohom Petrovi prišli povedať aj viacerí kňazi. Jeden z nich ľudí vyzýval, aby pokračovali v posolstvách, ktoré sa Peter snažil neustále šíriť ďalej.
Ako povedal, Peter bol dušou ždiarskeho folklóru, ktorá presiahla hranice regiónu.
Priznal, že ani on si nevie predstaviť, že Veľká noc či Goralské slávnosti budú tento rok bez neho.
Folkloristi. Prišli Petrovi zahrať na poslednú cestu. (zdroj: Jana Pisarčíková)Oddaný a zanietený
Petrovu rozlúčku hudbou sprevádzala aj miestna folklórna skupina. Pre mnohých Ždiaranov bol symbolom zanietenosti a veľkej oddanosti. Nikdy nevedel povedať nie.
Bol folklorista. Zaujímal sa hlavne o históriu Ždiaru a Tatranskej Javoriny.
V roku 2013 sa stal šéfom malého múzea tradičnej ľudovej kultúry v podtatranskej obci Ždiar. Touto prácou, ako sám hovoril, sa mu splnil jeho celoživotný sen.
Dával prijímanie, šil portky, pracoval v hoteli
Aj vďaka nemu mohli návštevníci spomínaného múzea spoznávať tradície regiónu na slovensko-poľskom pohraničí aj cez halušky, pirohy či moskole uvarené podľa tradičných goralských receptúr.
V interiéri Ždiarskeho domu predstavoval návštevníkom expozíciu ľudových krojov, i to, ako si kedysi ľudia dekorovali svoje príbytky, vidieť mohli aj krosná a iné pracovné náradie.
Húževnatý obyvateľ Ždiaru stíhal popri prevádzkovaní spomínaného múzea, šití a vyšívaní portiek či skúmaní pôvodu serdokov – tradičných goralských kožuštekov, aj starostlivosť o svoju rodinu, prácu nočného recepčného v hoteli, funkciu kostolníka a mimoriadneho vysluhovateľa svätého prijímania v miestnom kostole.
Zdroj: Youtube/Kežmarská televízia
Kondolenčnú knihu vystavili v múzeu
Pár hodín po pohrebe v obci sprístupnili aj ľudové múzeum, ktorému Peter šéfoval. Na tomto mieste bola vystavená kondolenčná kniha, do ktorej mohli ľudia pridávať svoje odkazy.
Miroslav Vavák a Jozef Bachleda za plickovcov zverejnili poďakovanie všetkým, ktorí sa prišli do Ždiaru s tretím plickovcom rozlúčiť aj na svojej stránke na internete.
„Srdečná vďaka, že ste odprevadili tohto výnimočného človeka. Bol to človek, ktorému robilo problém povedať nie a pri tejto smutnej chvíli, keď sa už na nás díval tam niekde zhora, musel si povedať – a nerobil som to nadarmo,“ uvádzajú.
Ako ďalej napísali, dotklo sa ich, že médiá Petra označovali ako kráľa Goralov. „Králi rozkazujú, ale Peter bol vždy ten výkonný pracovník. Bol inšpiratívnou a hnacou silou dedičstva folklórnych tradícií Ždiaru,“ vysvetlili.
Peter sa dotkol srdca mnohých ľudí. Celý Ždiar bude za hrdým Goralom smútiť ešte dlhú dobu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
