POPRAD. Popradská samospráva nemôže petíciu obyvateľov mestskej časti Matejovce proti plánovanej výstavbe komunitného centra pre Rómov vybaviť v súlade s petičným právom.
Informovala o tom právnička mesta Poprad Anna Gaborčíková v závere štvrtkového zasadnutia mestského zastupiteľstva.
Kritizovala interpretáciu petície a naznačila možné porušovanie Ústavy SR.
„Zákon o petičnom práve hovorí o tom, že petícia nesmie vyzývať k porušovaniu ústavy a zákonov, čo v tomto prípade malo takýto nádych. V samotnom texte petície sa spomína, že chcete zabrániť segregácii, oddeleniu neprispôsobivých občanov, zo sprievodného listu jasne vyplýva, že nechcete rómskej komunite dopriať niektoré práva, ktoré má,“ vysvetlila právnička.
Platných je 962 podpisov
Petíciu podpísalo viac ako 1 300 obyvateľov Matejoviec, platných je však pre niektoré chýbajúce údaje v nej 962 podpisov.
Sumu 33-tisíc eur na vypracovanie projektovej dokumentácie komunitného centra v lokalite Staničná ulica, kde žije viac ako dvesto neprispôsobivých občanov, schválili mestskí poslanci vlani v auguste.
Mesto sa plánuje zapojiť do výzvy Ministerstva vnútra SR na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok zameraný na výstavbu, modernizáciu a prestavbu komunitných centier v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít.
V novovzniknutom centre by mali byť poskytované sociálne služby, ako je napríklad sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov či pomoc pri príprave na školskú dochádzku a školské vyučovanie.
Matejovčania podpisujú petíciu, nechcú komunitné cetrum Čítajte Sú proti umiestneniu
Matejovčania začali po medializácii zámerov mesta spisovať petíciu. Predseda petičného výboru Ľuboš Stankoven tvrdí, že nie sú proti výstavbe samotného centra, ale proti jeho umiestneniu v danej lokalite.
Samospráve vyčíta napríklad chýbajúcu analýzu súčasného stavu či prieskum verejnej mienky, v ktorej by sa k výstavbe centra vyjadrila nielen majorita, ale aj samotní Rómovia.
„V petícii sú dokonca podpísaní aj niektorí Rómovia, ktorí nesúhlasia s výstavbou komunitného centra,“ uviedol.
Na druhej strane Stankoven tvrdí, že ak by sa aj komunitné centrum postavilo v inej lokalite, chýbajú mu nástroje na vyriešenie problému s neprispôsobivými občanmi.
Naznačil tiež otázku kvalifikovaného personálu v centre, poukázal pritom na komunitné centrum vo Veľkej Lomnici, ktoré podľa jeho slov v tomto smere dodnes nefunguje.
„Funguje v inom režime, ako pôvodne malo. Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity avizoval výzvy na podporu chodu týchto centier, mám na mysli personálne zabezpečenie, toto sa ale dodnes nestalo. Fungujeme teda len na základe toho, že v centre vykonávajú určitú činnosť kňaz a cirkev či škola,“ vysvetlil starosta obce Peter Duda.
Rómov by z námestia v Matejovciach najradšej vysťahovali Čítajte Pripomenula slová radcu
Popradská poslankyňa Beáta Sichrovská počas zastupiteľstva pripomenula slová štátneho radcu Petra Jendrála z Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach poslancov s petičným výborom, o tom, že vláda už rieši aj zamestnancov pre komunitné centrá, aby sa neopakovalo to, že v nich nemá kto pracovať.
Projekt komunitného centra Stankoven vo štvrtok označil za obrovské riziko a šafárenie s financiami.
„Je tu vysoká pravdepodobnosť, že to nebude fungovať a zbytočne sa vyhodia peniaze aj nás, daňových poplatníkov,“ dodal.
Uviedol tiež, že v minulosti v Matejovciach nikdy Rómovia neboli.
„Prví Rómovia sem prišli v 50. rokoch minulého storočia zo Záľubice, máme tu Rómov z Dobšinej, zo Šváboviec, Levíc a podobne. Je tu taká možnosť na zváženie, aby sa títo Rómovia, ak tu nie je nejaký kontrolovaný pohyb migrácie, vrátili do svojich pôvodných obydlí, odkiaľ prišli,“ povedal.
„Toto nie je záležitosť o tom, že sme tu Rómov nemali, Matejovce chceme riešiť komplexne, chceme riešiť námestie, sochu Immaculaty, čierne stavby,“ zareagoval popradský primátor Jozef Švagerko, ktorý avizoval ďalšie stretnutie s členmi petičného výboru. Uskutočniť by sa malo na budúci týždeň vo štvrtok.
Komunitné centrum stále rozdeľuje mesto a Matejovčanov Čítajte Upozorňujú na zúfalý stav
Samospráva upozorňuje na zúfalý stav na Staničnej ulici dlhodobo.
„Sme asi prvé vedenie mesta, ktoré sa chopilo tejto iniciatívy a chceme v tejto veci pomôcť. Rozumiem tomu, čo Matejovčania hovoria, a teda, že ten neporiadok a množstvo neprispôsobivých občanov im spôsobuje skutočný životný problém (…), mrzí ma však, že mnoho občanov podpísalo petíciu pod emóciou, že mesto chce do mestskej časti nasťahovať Rómov, čo nikdy nezaznelo, nikdy to pravda nebola, ani to pravda nebude,“ povedal viceprimátor Igor Wzoš.
Aj keď mesto podľa jeho slov hľadalo inú lokalitu na výstavbu, nájsť ju nevie.
„Ak by tam však vznikla napríklad epidémia žltačky či čohokoľvek, mali by sme tu okamžite petíciu, že sme to neriešili,“ dodal.
Zároveň uviedol, že komunitné centrum samo o sebe stačiť nebude, potrebné bude podľa neho pokračovať napríklad aj sociálnym podnikom.
Príkladom je Spišský Hrhov
Príkladom úspešného fungovania komunitného centra i sociálneho podniku je obec Spišský Hrhov v Levočskom okrese.
Starosta Vladimír Ledecký tvrdí, že obci s 1 600 obyvateľmi, z ktorých je asi 350 Rómov, komunitné centrum a neustála práca s Rómami pomohli.
„Niekde sa s nimi musíte stretávať, minimálne, ak im chcete vysvetliť, ako majú pracovať, čo majú robiť či priblížiť systém, ktorý chcete zaviesť. Ak sa to však zorganizuje na úrade, polovica z nich tam nepríde. Ak sa to ale zorganizuje niekde v ich komunite alebo v jej blízkosti, je veľký predpoklad, že sa tam naučia chodiť,“ povedal Ledecký.
O zámere mesta Poprad vie, hovorí, že primátor i zástupcovia samosprávy ho navštevujú. Vyvrátil tiež názor niektorých ľudí, že komunitné centrum je o tancovaní či spievaní.
„Je to o tom, že keď sa organizuje akákoľvek aktivita, prídeme za Rómami a oznámime im to. Je to tiež o tom, aby pracovali a ak sú nejaké pracovné ponuky, aby sa k nim táto informácia dostala,“ uviedol.
Problém s personálom v centre nerieši, s Rómami v obci už roky pracujú terénni sociálni pracovníci bez ohľadu na to, či to štát financuje, alebo nie.
Zaoberajú sa napríklad aj tými, ktorí majú dlhy.
Snažia sa ich zamestnať, a keď prácu odrobia, znížia sa im aj dlhy.
„Naučiť ich normálne fungovať je výhodné ako pre samosprávu, tak aj pre samotných občanov,“ skonštatoval.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
