TATRY. V oblastiach Podspády a Tatranská Javorina, ale aj na Oraviciach a v Habovke, vietor vyvrátil v prvý marcový víkend až skoro desaťtisíc stromov.
Lesníci aj v piatok od skorých ranných hodín pracovali na ich odstránení.
Vrčanie píl v oblastiach, ktoré najviac zasiahla veterná smršť, sa ozývalo z každého rohu. Lesníci v Tatrách intenzívne pracujú na spriechodňovaní ciest a chodníkov a odstraňovaní zničených stromov.
„Našou prvoradou úlohou je prerezať lesné cesty, vybavenosť, ktorá je v rámci vzácneho územia Tatranského národného parku, ako sú turistické chodníky, aby sme ich otvorili pre turistov, ale hlavne pre záchranné zložky, ktoré sa pohybujú po tomto území v čase, keď je nutné zachraňovať ľudský život. Vtedy je nutný rýchly presun,“ povedal riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP) Peter Líška.
Vietor v Tatrách polámal a vyvrátil tisíce stromov Čítajte 
S drevom pomáhajú kone
Na odstraňovanie spadnutého dreva používajú lesníci šetrné technológie ako sú lesné lanovky, ľahké kolesové traktory či kone.
A práve kone každé ráno do lesa zapriaha aj Vladimír Vida z Lendaku. Do lesa prichádza o ôsmej hodine ráno. Odchádza okolo štvrtej poobede.
„Približne sto kubíkov sme už spracovali. Čaká nás ešte tristo až štyristo kubíkov,“ povedal.
Ako dodal, kone usilovne pracujú, vôbec neštrajkujú. „Sú to šľachtené kone do lesa. Vydržia. Mám ich štyri a všetky sú poslušné.“
Chodník otvoria do dvoch mesiacov
Turistický chodník smerom z Tatranskej Javoriny až po horáreň Podmuráň boli lesníci pre popadané drevo nútení uzavrieť.
„Rátame, že do dvoch mesiacoch bude činnosť ukončená a chodník otvoríme,“ povedal Líška.
Lokalitu, ktorú potrápila veterná smršť, v piatok poobede navštívila aj ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (nominantka SNS).
„Príroda je niečo, čo našťastie nevieme ešte ovplyvniť, ale trebapovedať, že klimatické zmeny prinášajú so sebou aj takéto veci. Toto nie je novinka v Tatrách. Naším cieľom pri obnove oblasti zasiahnutej kalamitou bude rôznorodosť výsadby, aby bol nový vysadený les druhovo i vekovo pestrý a zabránili sme šíreniu lykožrúta,“ povedala.
Škoda približne 10-tisíc eur
Ako vysvetlil riaditeľ ŠL Tanap-u, používať chcú prirodzenú obnovu územia v kombinácii s vysádzaním vetrom odolných drevín ako sú jedle, borovice, smrekovec opadavý, buk lesný či javor horský.
„Celkovo tu počas niekoľkých rokov vysadíme takmer 34 000 stromov,“ dodal Líška.
V najviac poškodených oblastiach budú proti lykožrútom vo väčšom počte zakladať klasické lapáky aj feromónové lapače.
Odstraňovanie kalamity potrvá približne dva mesiace.
Odhady celkových škôd spôsobených popadanými stromami na majetku ako sú zariadenia, budovy, či lesná dopravná sieť sa blížia k sume 10-tisíc eur.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
