VYSOKÉ TATRY. Medvede v Tatranskom národnom parku (TANAP) sa už postupne prebúdzajú zo zimného spánku a vyliezajú zo svojich úkrytov.
Potvrdil to aj ekológ z ochranného obvodu Štrbské Pleso Štátnych lesov Tatranského národného parku Pavol Kráľ, podľa ktorého sa už našli stopy medveďov aj v snehu.
„Dá sa očakávať, že postupne sa budú prebúdzať všetky medvede, aj medvedice s malými,“ uviedol Kráľ.
Zároveň pripomenul, že medveď nie je pravým zimným spáčom, zvyčajne strávi vo svojom zimnom úkryte od troch do piatich mesiacov, po zime býva zväčša vychudnutý a hladný.
Odhadom okolo 140 medveďov
Ako informoval riaditeľ Správy TANAP.u Pavol Majko, v slovenských a poľských Tatrách, ako aj v Chočských vrchoch, sa nachádza dokopy približne 138 medveďov, vyplýva to z posledných monitorovaní a sčítaní medveďov.
Slovenskí ochranári spolu s poľskými kolegami, ale aj národným parkom v africkej Tanzánii niekoľko rokov zakladali medveďom satelitné obojky, tie umožňujú pozorne sledovať zaujímavosti z ich života.
Projekt s názvom Medveď v minulosti poukázal nielen na počet medveďov v Tatrách, ale aj na ich migračné schopnosti.
„Fungujú cezhranične, časť migruje do Chočských vrchov. Zvieratá nepoznajú hranice, medvede majú obrovské teritórium a vedia sa za potravou alebo priateľkou presúvať na obrovské vzdialenosti. Ženie ich pud prežitia i pud rozmnožovania,“ uviedol k projektu Majko.
Verejnosti je napríklad známy medveď Iwo, ktorému obojok založili v máji 2014 v poľských Tatrách, ale aj medvede Filip či Eryk.
Rodia v januári
Podľa Kráľa sa medvede po prebudení v blízkosti brlohu dlho nezdržiavajú, smerujú do podhoria. Platí to aj pre medvedice s medvieďatami, ktoré sa rodia v januári.
„Potrebuje možno jeden či dva dni, kým sa aklimatizuje, kým naštartuje svoje životné funkcie a spolu s potomstvom sa vyberie do podhoria. K brlohu sa opäť vráti až pred zimným spánkom alebo uprednostní iný,“ uviedol v minulosti Kráľ.
V období budenia medveďov je už podhorie zvyčajne bez snehu a potravy je pre medvede dostatok.
Ako vysvetlil tatranský ekológ, medveď je všežravec a približne 80 percent jeho potravy tvorí bylinná potrava, nepohrdne však ani kadávermi.
„Likviduje všetko uhynuté, čo po ceste nájde a čo mu líšky a krkavce nechajú,“ dodal.
Paušalizovať sa nedá
Čo sa týka stretu medveďa s človekom, jeho reakcia je podľa Kráľa nevyspytateľná.
„Obyčajne zuteká, no môže v panike aj zaútočiť. Najnebezpečnejšie je to vtedy, keď sa človek dostane k medvedici s mladými,“ upozornil.
Zdôraznil však, že paušalizovať správanie medveďov pri stretnutí s človekom je nemožné.
„Každý prípad je jedinečný. Vo veľkej väčšine medveď ustúpi skôr, ako ho človek vôbec uvidí, alebo ostane ukrytý v kosodrevine či v lese a nechá človeka prejsť okolo,“ uzavrel ekológ Kráľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
