TATRY. Získavaním potravy trávia vlky asi jednu tretinu svojho života. Korisť vedia ucítiť až na vzdialenosť troch kilometrov. Majú výborný sluch a dokážu sa orientovať v stopách.
Vďaka kolektívnemu spôsobu lovu dokáže ich svorka uloviť aj zviera vážiace cez päťsto kíl.
Hladné svorky útočili v Tatrách.
„Od 10. marca, na území v správe Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) evidujeme päť vlkmi strhnutých kusov jelenej zveri,“ uviedla koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u Martina Petránová.
Jedna jelenica bola gravidná
Za obeť im padli dve jelenice. Dvoj a päť až šesť ročná, ktorá bola pravdepodobne gravidná.
„Našli sa v okolí Tatranskej Lomnice, ďalšie dva jelene, 12-ročný a 4 až 5-ročný, sa našli nad Smokovcom a v Tichej doline,“ vyratúva Petránová.
Ďalšieho, trojročného jeleňa, strhli vlky v oblasti Oravíc. „Nájdený bol uplynulý utorok večer,“ dodáva koordinátorka.
Takmer dve tisícky eur
Od začiatku tohto roka to bol už jedenásty prípad. Lesníci ale odhadujú, že nájdené kusy predstavujú iba zlomok z toho, čo vlky naozaj strhnú.
„Celkové škody vyčíslili Štátne lesy TANAP-u na takmer dve tisícky eur.“
Málopočetné vlčie svorky
V marci uplynulého roka Správa Tatranského národného parku upozornila na to, že za posledných šesť rokov došlo k likvidácii vlčej populácie.
Terénni pracovníci Správy TANAP-u čoraz častejšie evidovali len málopočetné vlčie svorky, ktoré sú väčšinou bez vyvedených mláďat.
Pôvodný živočích
Vlk dravý je pre Tatranský národný park pôvodným živočíchom.
Je vrcholovým predátorom a jeho význam spočíva najmä v tom, že lovením koristi, ktorou je v našich podmienkach hlavne jelenia a diviačia zver, udržiava jej primeranú početnosť a vykonáva nespochybniteľný selektívny, regulačný a zdravotný výber.
„Svojou prítomnosťou a aktivitou zabraňuje koncentrácii raticovej zveri, čím nepriamo znižuje vznik rozsiahlych škôd, ktoré spôsobuje táto zver na mladých lesných porastoch a na poľnohospodárskych plodinách. Jeho nemenej zanedbateľný význam je aj v tom, že na jeho koristi sa následne priživujú aj iné druhy šeliem a dravé vtáky,“ uviedol pre TASR riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko.
Chcú zabrániť odstrelom
Vlastné územie Tatranského národného parku je zaradené medzi územia európskeho významu, kde je predmetom ochrany aj vlk. Je celoročne chráneným druhom.
„Neplatí to však už v ochrannom pásme TANAP-u, ktoré tvorí podhorie Tatier, kde sa môže v rámci pridelených kvót na vlky legálne poľovať v čase od 1. novembra do 15. januára,“ povedal Majko.
Uvoľnený priestor po ulovených vlkoch len veľmi pomaly a postupne vypĺňajú migrujúce mladé vlky, ktoré do Tatier prichádzajú z iných oblastí, najmä z Poľska, kde je vlk na celom území celoročne chráneným druhom.
„Úsilím Správy TANAP-u je trvalé vylúčenie odstrelu vlka dravého v celom území národného parku, vrátane ochranného pásma,“ uviedol Majko.
Sedem až osem svoriek
Podľa posledného spočítavania zveri z roku 2016 žije na území TANAP-u 43 vlkov.
„Z toho šesť v Roháčoch, čo je odhadom okolo 7 až 8 svoriek. Tie však nelovia výlučne na území TANAP-u, ale aj v jeho okolí,“ informovala Petránová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš