HUNCOVCE. Zarmútene stáli pri rakve človeka, ktorý mal celý život ešte iba pred sebou.
Túžba pomôcť inému sa mu stala osudnou.
Do neba vo štvrtok popoludní vyprevadili nosiča a pracovníka Zbojníckej chaty Martina Hurajta.
Huncovce sa vo štvrtok popoludní zahalili do smútku.
S Martinom sa prišla rozlúčiť rodina, priatelia, známi i neznámi ľudia.
„Život nie je samozrejmosť,“ povedal v Dome smútku farár, ktorý viedol poslednú rozlúčku.
Vzlykot sa niesol cintorínom. Davom sa ozývalo:
„Škoda je ho, chlapca.“
Človek, ktorý pracuje v horách, nemôže byť zlý
Smutočný sprievod prešiel z kostola na cintorín.
V sprievode aj s krošňou v rukách kráčal Jaroslav Švorc, predseda Tatranskej horskej služby - dobrovoľného zboru.
Aj on, presne ako Martin, kedysi robil nosiča.
Zoznámili sa počas Sherpa Rallye.
„Nemal som možnosť s ním spolupracovať, je medzi nami značný vekový rozdiel,“ povedal.
Ako dodal, každý človek, ktorý pracuje v horách podľa neho nemôže byť zlým človekom.
„Ani Martin takým človekom nebol.“

Prirodzené gesto
Martin o život prišiel v Tatrách uplynulú nedeľu, keď sa s dobrovoľným horským záchranárom vydal na pomoc turistom.
Mnohí jeho skutok označujú za hrdinstvo.
Ako Švorc povedal, nikto z ľudí, ktorí pracujú na tatranských chatách by nekonal inak.
„Je to úplne normálne, prirodzené gesto. Ak by sa to stalo v blízkosti inej chaty, tiež by ľudia odtiaľ išli pomôcť,“ vysvetlil.

Krošňu odovzdali rodine
Počas poslednej rozlúčky Martinovi spieval folklórny súbor Šumiačan.
Rozlúčky sa zúčastnilo stovky ľudí.
Na záver Martinovi predniesol trasúcim sa hlasom básničku jeho brat.
„Tatranská skala, brata si mi zlákala a teraz si mi ho vzala. Hnevám sa na teba,“ povedal.
Jaroslav Švorc Martinovej mame odovzdal jeho vlastnú nosičskú krošňu so slovami, že aj oni by boli najradšej, keby ju radšej ďalej nosil na pleciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš