DRAVCE. Prvá zmienka o obci ležiacej v blízkosti Levoče pochádza z roku 1263, kde sa Dravce spomínajú ako obec kráľovských chovateľov sokolov.
Mnísi antoniti na tomto území zriadili aj prvú nemocnicu na Spiši, kde ponúkali pomoc pocestným.
Viac ako osemsto obyvateľov sa usídlilo v obci Dravce neďaleko Levoče. Iba málokto vie, že obec sa môže popýšiť veľkými množstvom historických skvostov.
„Najväčšou dominantou obce je ranogotický kostol z 13. storočia. Je skoro taký starý ako naša obec. Historici sa rozchádzajú v názoroch, či ho vystavali antoniti – mnísi alebo už vznikol o niečo skôr, kedy na našom území boli križiaci a tí ho následne postavili a odovzdali antonitom,“ rozpráva starosta obce Peter Faltin.
Kostol bez veže
Kostol za tie roky prechádzal rôznymi úpravami. Zaujímavý je aj tým, že jeho súčasťou nie je veža.
„Kedysi bola, ale udrel do nej blesk a praskla na polovicu. Vtedajší biskup dal príkaz na to, aby ju rozobrali a z použitého materiálu, ktorý rozobrali, postavili v Spišskom Štvrtku školu,“ dodáva starosta.
V kostole sa nachádzajú viaceré významné diela. Jedným z nich je aj oltár z dielne Majstra Pavla z Levoče.
„Nie je preukázateľné, či je to priamo dielo z rúk Majstra Pavla, ale nanajvýš to budú jeho prví žiaci,“ vysvetľuje Faltin.
Bojujú o prinavrátenie
Pôvodný oltár v kostole pochádzal z roku 1450. Ten bol ale odvezený do Budapeštianskeho múzea.
Dve rodiny, ktoré v Dravciach mali svoje letné sídlo si ho vzali do súkromnej zbierky. Na revanš dali obci spraviť nový, monumentálny oltár svätej Alžbety.
„Po sto rokoch nám ho odňalo Slovenské múzeum. Bol prevezený na Bratislavský hrad. Tam bol vystavený až do rekonštrukcie hradu. Pri nej sa znižovali stropy a zistili, že tam nevojde. Momentálne je zložený v depozite v Pezinku v Slovenskom národnom múzeu a naťahujeme sa o jeho prinavrátenie do Draviec, kde by bol na pôvodnom mieste,“ dodáva starosta.
Vzácnosti v kostole. (zdroj: Jana Pisarčíková)Najstaršie fresky na Spiši
V kostole majú oltáre až tri. Popýšiť sa ale môžu aj veľkou vzácnosťou.
„V našom kostole sa nachádzajú najstaršie fresky na Spiši, ktoré na to, že nikdy neboli reštaurované, sú vo veľmi dobrom stave. Aj historici sa tomu čudujú. Niektoré sú zamaľované, lebo bolo obdobie, keď sme museli mať pekné biele kostoly," povedal starosta.
Do budúcna chcú pracovať na ich odkrytí. "Všade inde na svete, ak by v obci mali to, čo máme my, tak by to bolo spropagované tak, že by sme park zmenili na parkovisko a mali by sme tu aj 10 autobusov s turistami. Učíme sa pracovať s tým, čo máme,“ dodal starosta.
Gotický most
Kedysi cez Dravce viedla aj hlavná cesta prvej triedy. Po gotickom moste sa premávali autá i ťažké techniky.
„Most je z 13. storočia. Jeho spodná časť je v dezolátnom stave. Potreboval by kompletnú rekonštrukciu a nemalé finančné prostriedky. Stále sa používa, je priechodný, voda cez neho tečie, cesta ponad ide,“ povedal starosta.
Gotický most potrebuje opravu. (zdroj: Jana Pisarčíková)Chcú zriadiť hasičské múzeum
V posledných rokoch sa obyvatelia Draviec prinavrátili aj k požiarnickej tradícii.
„Podarilo sa nám zrepasovať pôvodnú RTO, ktorú obec vlastnila. Rozšírili sme zbierku o ďalšiu, ktorú sme dostali darom od jedného darcu a taktiež sme získali ručnú hasičskú striekačku,“ povedal starosta.
Do budúcna majú veľké plány. „Chceli by sme zriadiť múzeum hasičskej kultúry,“ prezradil starosta. Najnovšie do ich zbierky pribudla aj avia od profesionálnych hasičov z Levoče.
Pravidelne sa zúčastňujú aj zrazu veteránov v Košiciach. „Kde prezentujeme našu hasičskú techniku v dobových uniformách, s dobovými prilbami a sme súčasťou tejto akcie už tretí rok, prakticky stále od jej vzniku,“ dodal.
Majú aj ženské družstvo
O hasičstvo v Dravciach prejavujú záujem aj mladšie ročníky.
„Čo ma veľmi teší, minulý rok sme postavili aj ženské družstvo, ktoré bolo poskladané z mladých dievčat, 15 – 16-ročných. Je veľký záujem, čo sa týka súťaží. S malými krokmi prichádzajú aj prvé úspechy, minulý rok vyhrali pohár starostu obce v Spišskej Sobote, v Bystrom, v Jamníku,“ povedal.
Prostredníctvom rôznych podujatí sa v obci snažia ľudí stmeliť.
„Snažíme sa zlepšovať spolunažívanie v komunite, aby si ľudia našli cestu k sebe. Medziľudské vzťahy sú rôzne. Vždy vravím, že veci si najlepšie vydiskutuje človek na obecnej zábave,“ zasmial sa starosta.
Mozaika obce
Ďalšiu vzácnosť môžete nájsť priamo na obecnom úrade. Žiaci z umeleckej školy im na stene poskladali mozaiku obce. Sú na nej zachytené monumenty Draviec.
„Bude veľmi pekné, ak zavítajú nejakí významní hostia do našej dediny a my ich privítame v takejto miestnosti, kde priamo v skrátenom formáte sa môžu všetko o Dravciach dozvedieť. A možno ich to následne zaujme tak, že monumenty navštívia aj osobne. Ako sa povie, dedičstvo otcov zachovaj nám Pane. A takisto aj táto mozaika je odkazom na to, čo sa tu udialo,“ povedal.
Mozaika na obecnom úrade. (zdroj: Jana Pisarčíková)Pristavia ďalšie dve triedy
Ako sám starosta hovorí, ich dedinka je krásna ako víno a aj chutná. Za posledné roky sa im podarilo zrekonštruovať materskú školu. Po výstavbe novej časti na bývanie sa im zvýšil počet žiakov.
„Škôlka bola v zlom stave. Prešla kompletnou rekonštrukciou vonkajšej fasády, na ktorú sme dostali dotáciu z envirofondu. Vnútro sme robili svojpomocne. Tento rok máme schválenú dotáciu na rozširovanie kapacít škôlky, kde budeme k existujúcej budove pristavovať ešte dve triedy,“ vysvetľuje Faltin.
Dve obce v jednej
K obci Dravce patrí aj obec Bukovinka.
„Vznikla až koncom 19. storočia. Poliaci, ktorí z Tatranskej Bukoviny vycestovali do Ameriky, si tam neskôr chceli kúpiť pôdu. V Tatranskej Bukovine sa ale k nej nedostali. Tu im rodiny, ktoré tu žili predali statky a mohli hospodáriť,“ povedal starosta.
Dve obce v jednej. Dva kostoly. Dva kultúrne domy.
„Kultúrny dom v Bukovinke bol postavený v akcii Z – v 90. rokoch a momentálne prechádza kompletnou modernizáciou. Ten náš v Dravciach potrebuje už komplexnejšie riešenie. Je to staršia budova a poslednou úpravou prešla v 50. rokoch. Pracujeme na tom, aby sa aj táto budova obnovila.“ dodal starosta.
Trápili sa s povodňami
Ako skoro všetky okolité obce aj Dravce sužovali povodne. V roku 2011 sa zapojili do projektu vytvorenia protipovodňových hrádzok.
„Zapojili sme 11 zamestnancov z uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú znevýhodnení. Musím povedať, že to malo kladné hodnotenie. Nakoľko voda sa zadržiava v tých miestach, kde jej je lepšie ako v obci. Neudiera návalovou vlnou na obec. Niektorí ľudia vďaka tomu získali pracovné návyky a podarilo sa im po tom aj zamestnať,“ vysvetľuje starosta.
Chýba čistiareň i kanalizácia
Obec sa trápi s chýbajúcou čistiarňou odpadových vôd, s nevybudovanou kanalizáciou.
„Sú veci, na ktoré boli vydané povolenia v '96. roku a nepodarilo sa to zrealizovať, získať finančné prostriedky. Je tam problém. A ďalšia vec je kultúrny dom. V ňom sú už miestami trámy tak prehnité, že musia byť podopreté inými piliermi, chce to celkovú rekonštrukciu,“ povedal.
Chovali a cvičili sokoly
A prečo sú Dravce Dravcami?
„Traduje sa, že ide o dedinu v ktorej boli chovatelia pánskych sokolov. V Levočských vrchoch a v okolí bolo veľa lesnej zveri. Preto do týchto vrchov často chodievali panovníci na poľovačky. Aby tieto poľovačky boli čo najúspešnejšie, mali niektorí pridelené služby, ktoré pri poľovačkách vykonávali. Niektoré dediny podľa toho dostávali aj názvy. Obyvatelia Draviec boli označení ako Dravčiari preto, lebo chovali a cvičili sokoly,“ uzavrel starosta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
