GELNICA. Práce na sprístupnení ďalších úsekov banskej štôlne Jozef, ktorú mesto Gelnica vlani otvorilo pre verejnosť, budú pokračovať, informoval v utorok vedúci oddelenia kultúry, športu a voľného času Mestského úradu v Gelnici Milo Janáč.
"Mesto požiadalo o dotáciu z programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita - Top výlety a riadiaci výbor náš projekt podporil sumou 9900 eur. Ďalších zhruba 1000 eur poskytne radnica zo svojho rozpočtu," uviedol Janáč.
Ich cieľom je podľa jeho slov umožniť návštevníkom dostať sa do ďalších podzemných priestorov a spoznávať tak banskú históriu prácu našich predkov priamo na mieste.
Banskú štôlňu Jozef v Gelnici otvorili aj vďaka nadšencom Čítajte Zmeny aj na vstupnom portáli
"V súčasnosti je sprístupnených necelých sto metrov štôlne, v tomto roku by tak mohli pribudnúť ďalšie desiatky metrov. K zmene by malo dôjsť aj na vstupnom portáli. Ten by sa mal upraviť do podoby, v akej sa vstupy do bane budovali v minulosti," vysvetlil Janáč.
Ako ďalej povedal, chcú zvýšiť komfort pre návštevníkov štôlne a sprievodcov.
V jej susedstve preto umiestnia drevenú chatku, ktorá poslúži na prezliekanie, ako aj na uskladnenie výstroja potrebného pre vstup do bane - lámp, svietidiel a ochranných plášťov.
Fakty
Dedičná štôlňa Jozef ústi v nadmorskej výške 446,47 metra.
Sprístupňovala juhovýchodnú časť Gelnickej žily.
V úvodnej časti bola razená ako prekop, po nafáraní ložiska bola razená ako smernosledná chodba.
Dosiahla celkovú dĺžku asi 1700 metrov.
Jej vznik nie je datovaný, ako pomerne rozsiahle dielo ju uvádza už správa smolníckeho banského inšpektorátu z roku 1765.
Najstaršie známe zobrazenie štôlne na mapách pochádza z roku 1839.
Dedičná štôlňa Jozef slúžila zároveň na odvodnenie vyššie položených horizontov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
