Korzár logo Korzár Spiš
Nedeľa, 21. október, 2018 | Meniny má Uršuľa
ROZHOVOR

V šerme aj žena položí na lopatky chlapa

Väčšina ľudí si ho spája s predstaveniami na hradoch. Vznešené umenie však ukrýva omnoho viac.

Andrej Bobrik. Jeden zo zakladateľov šermiarskeho cechu pod Tatrami. (Zdroj: Jana Pisarčíková)

Popradčan Andrej Bobrik, zakladateľ šermiarskeho cechu Goliath pod Tatrami, v rozhovore prezradil, že nie je nemožné, aby aj žena v šerme položila na lopatky chlapa.

Ste zakladateľ popradského cechu šermiarov. Ako ste sa vy dostali k šermu?

„Cvičím šerm už asi od mojich pätnástich rokov. Dostal som sa k nemu tak, ako to väčšinou chodí. Niekto pozná niekoho a ten niekto, koho som poznal ja, robil šerm. Bol to kamarát, s ktorým sme trávili veľa času. Nemal som vtedy žiadnu záujmovú činnosť. Chýbalo mi to. Tak som sa ho opýtal, čo to obnáša a neustále som do neho šprtal a vyťahoval som z neho informácie. Nejako som sa na to jednoducho sám namotal.“

Článok pokračuje pod video reklamou

Začínali ste vtedy v skupine, ktorá dnes už neexistuje. Ako ste mi prezradili, skupina sa vtedy zaoberala divadelným prevedením šermu, nemýlim sa?

„Skupina bola iba scénická. Scénický šerm je prispôsobený tomu, aby hlavne dobre vyzeral, aby mu divák rozumel, bolo to teda všetko hrané. Pre mňa to bolo trošku nepochopiteľné. Som predsa chlap a chcem sa biť.“

Tak ste založili popradský šermiarsky cech Goliath. V čom je iný?

„Zakladal som ho pred piatimi rokmi, pomaly už uplynie aj šiesty. Používame stredoveké kódexy a šermiarske knihy ako hlavný zdroj nášho učenia. Začínali sme čisto so zámerom rekonštruovať pôvodné európske bojové umenie, teda šerm. Dostali sme sa k písomným prameňom, začali sme skúšať, robiť interpretácie. Potom som odišiel na dva roky do Trnavy, kde som sa pridal k trnavskému šermiarskemu cechu, ktorý má dlhú tradíciu. Veľmi mi ich šermiari pomohli. Bez nich by som sa stále točil v jednom kruhu. Šermiarske kódexy sú totiž písané tajuplne.“

Čo to vlastne tie kódexy sú?

„Šermiarske manuály. Napríklad v Goliathovi sa popisujú šerm s dlhým mečom, boj s dýkou, zápasenie, čiže boj bez akýchkoľvek zbraní, potom aj obrnený šerm. Je to masívna hrubá kniha, čo je na stredoveké pomery niečo obdivuhodné, nie je to niečo bežné. Produkcia takých kníh bola vtedy drahá. Dnes máme však k dispozícii viac než 50 rôznych šermiarskych kódexov“

Spomenuli ste, že boli plné tajov?

„Nemohli poskytnúť všetky informácie, pretože boli písané ako propagačný materiál. Majster ich spísal neúplne a ak sa ich umenie chcel niekto naučiť, musel si ho zaplatiť. Musíme teda spájať rôzne útržky z viacerých zdrojov, čo je veľmi komplikované. Trnavský šermiarsky cech je jednotka vo svete a oni mi s tým veľmi pomohli. Časom som na ich základy naviazal a dnes máme celkom dobrý obraz o tom, ako sa v stredoveku asi šermovalo.“

Mám pocit, že šerm je téma, ktorá je sama o sebe zahalená rúškom tajomstva. O histórii veľmi nehovorí, alebo je to iba môj pocit?

„Je to naozaj zaujímavá téma. Na dejepise sa o tom neučí. Iba úzka spoločnosť ľudí o šerme vlastne niečo vie. Šerm ako taký je dokumentovaný od 13. storočia až po 2. svetovú vojnu. V podstate tento úsek zahŕňa HEMA – medzinárodné hnutie, ktoré sa zaoberá práve výskumom a nácvikom európskych bojových umení.“

Keď sa povie šerm, veľa ľudí si ho automaticky spojí buď s olympijskými hrami alebo so scénickými predstaveniami na hradoch. Vy ste ale toho o šerme študovali dosť, skúste nám niečo z histórie prezradiť.

„Šerm vznikol preto, lebo v stredoveku bol zaujímavý súdny systém. Ak sudca nevedel spor rozsúdiť, teda sa nevedel rozhodnúť, kto má pravdu, napríklad pre nedostatok dôkazov, tak často prikázal takzvaný súdny duel s myšlienkou, že spor má rozsúdiť Boh. Samozrejme, Boh to nesúdil. Rozhodovali o tom šermiarske schopnosti duelantov. Vždy to však malo akýsi náboženský podtón. Dokonca aj organizáciu mala na starosti cirkev. Neskôr, v 16. storočí, boli súdne duely viac-menej zakázané a šerm sa vykonával už iba ako šport. Ak sa teda rozprávame o stredoveku. Z kroník napríklad vieme o rôznych pouličných bojoch v Taliansku a Francúzsku. To sa ale posúvame o 100 rokov ďalej.“

Podľa toho, čo ste mi prezradili, rozkvet bojového šermu nastal v 14. až 15. storočí?

„Vtedy sa učitelia snažili vyvinúť techniky, ktoré boli čo najúčinnejšie a tu sa objavuje aj zaujímavá osobnosť – Johannes Lichtenauer. Nevieme o ňom veľa, ale píše sa o ňom, že chodil po mnohých krajinách a v každej z nich zbieral to najlepšie z rôznych lokálnych umení a potom to celé skĺbil do svojho umenia šermu. Učil úzku skupinu ľudí, ktorá jeho učenie potom posúvala ďalej. Je to ale celé opradené mýtmi, lebo majster Lichtenauer sa snažil čo najdlhšie svoje umenie pred ostatnými utajovať. Ostatných vtedajších majstrov označoval ako falošných. Jeho umenie bolo výnimočné, čo vyplýva aj z úspešnosti jeho žiakov, po ktorých sa nám dochovalo veľa kníh.“

Čo v tej dobe majstri šermu robili?

„Jednak učili šerm a jednak sa nechali najímať do spomínaných súdnych súbojov. Ak mal ísť do súboja zámožný človek, ktorý mal na to, že si zaplatil za seba náhradu, tak jednoducho nechal za seba šermovať profesionála. To bol prvotný význam šermu. Potom sa to pretransformovalo do veľmi vznešeného bojového umenia, ktoré patrilo viac-menej významným ľuďom.“

Takže šermu sa väčšinou venovali ľudia, ktorí ani zďaleka nemali hlboko do vrecka?

„Šerm bol vždy pomerne drahá záležitosť. Šíria sa mýty, že meče stáli strašne veľa. Nie je to ale až tak celkom pravda. Je to ako s autami, môžete si kúpiť starú škodu alebo lamborghini. A tak to bolo aj s mečmi. Mohli si kúpiť meč, ktorý bol už otupený, rozpadávala sa rúčka, mal poškodený hrot. Bol lacný, ale bol to meč? Bol. A tiež ste si mohli kúpiť meč, ktorý bol pozlátený, nablýskaný, ručná práca, prispôsobený k výške. Ten bol drahší. Ale áno, bol to šport pre zámožnejších ľudí. V istom momente sa pretransformoval do bojového športu – olympijský šerm. Nie je to už bojové umenie, ktoré sa zaoberá tým, ako prežiť, ale predovšetkým tým, ako nazbierať body.“

Aj vy ale máte so športovým šermom veľa spoločného, však?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4WEJ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4WEJ na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Spiš Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  7. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  8. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...
  2. Virtuálne sídlo v Bratislave
  3. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  4. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  6. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  7. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  8. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  9. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  10. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 691
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 992
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 501
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 755
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 360
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 602
  7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 7 932
  8. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 342
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 582
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 971

Neprehliadnite tiež

Bez Čechov by Tatry neboli, kde sú. Podpísali sa pod ich rozvoj

Z ich nápadov a projektov Tatranci čerpajú dodnes.

IV. a V. liga: Spišské Podhradie nastrieľalo jedenásť gólov

Vo štvrtej a piatej futbalovej lige sa hrali ďalšie zápasy.

Po havárii na Rally Košice skončila posádka v nemocnici

Česká dvojica vyletela z trate, zastavil ich strom.

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kde sa vzala treska, vyprážaný syr a omáčka uho

Ako vznikli ikonické pokrmy socializmu.

DOMOV

Šéf Reportérov: Otázky na Kočnera podráždili Fica aj Sulíka

Nebojím sa žalôb, tvrdí šéf Reportérov RTVS Vincent Štofaník.

Komentár Petra Schutza

Volanie, aby sa proti Saudom postupovalo dôsledne, je na mieste

Trump ukázal ďalší autoportrét.

Píše Roman Jančiga - Fórum

Kým sme boli pred sto rokmi

Rómovia nám najlepšie ukazujú našu minulosť v Uhorsku.

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop