LEVOČA. Spojená škola internátna v Levoči, ktorá vzdeláva nevidiacich, slabozrakých i kombinovane postihnutých žiakov, si tento rok pripomína 95. výročie svojho zriadenia.
V roku 1922, keď ju otvorili ako ústav pre slepcov, bola na Slovensku vôbec prvou takouto inštitúciou svojho druhu.
Nastúpilo do nej vtedy deväť chovancov vo veku od 8 do 15 rokov, dnes má okolo 150 žiakov, viacerí z jej žiakov skončili vysoké školy a dnes sú z nich podľa riaditeľky školy Šarloty Múdrej právnici či žurnalisti.
„Škola začína materskou školou, potom základnou pre žiakov so zrakovým postihnutím, kde prijímame žiakov nielen nevidiacich, ale aj slabozrakých, a triedy si dopĺňame aj žiakmi s narušenou komunikačnou schopnosťou. Títo žiaci majú samostatný program, ale v triedach sú spoločne s nevidiacimi a slabozrakými. Patrí k nám aj praktická škola, ktorú navštevujú deti s postihnutím,“ predstavila fungovanie školy jej riaditeľka.
Výročie oslávili v divadle
Ústav bol otvorený 1. mája 1922, škola si výročie pripomenula v piatok 28. apríla slávnostným programom v mestskom divadle.
„Škola bola zriadená v Levoči, aby bola v strede Slovenska, v tom čase totiž k Slovensku patrila ešte Zakarpatská Rus,“ vysvetlila riaditeľka školy Šarlota Múdra.
Ďalšia škola podobného zamerania je podľa jej slov v Bratislave, vznikla však oveľa neskôr, odčlenením žiakov z Levoče, ktorí boli slabozrakí.
V levočskej škole majú žiaci k dispozícii niekoľko špeciálnych učební.
Aj telocvičňa sa odlišuje od iných, kvôli bezpečnosti je úplne prázdna.
Steny sú napríklad obložené drevom, zlepšuje to akustiku, keďže práve zrakovo postihnuté deti sa riadia zväčša sluchom, a na podlahe sú nohou hmatateľné čiary vyznačujúce ihrisko na goolbal, špeciálnu loptovú hru pre nevidiacich.
Súčasťou telocvične je aj lezecká stena. Malá telocvičňa slúži na podporu senzomotorickej orientácie.
Okrem toho sa v škole nachádza aj posilňovňa, učebňa priestorovej orientácie i učebňa sebaobsluhy, pedagógovia v nej so žiakmi nacvičujú činnosti potrebné pre bežné fungovanie domácnosti.
Pomáha aj ihrisko
Naučiť sa orientovať v cudzom prostredí s bielou palicou pomáha žiakom aj ihrisko v areáli školy, ktoré funguje zhruba osem rokov.
„Pre nevidiacich je veľmi dôležité vedieť sa takto orientovať, a keďže považujeme za veľmi nebezpečné, aby išli hneď do ulíc, vytvorili sme im výcvikovú plochu,“ vysvetlila riaditeľka školy.
Ihrisko navštevujú deti od prvého ročníka.
„Učia sa tu napríklad nohou vyhmatávať rôzne povrchy, ale chodiť napríklad aj cez priechod, ktorý je ozvučený, chodiť po schodoch hore a dole, rovnako aj to, ako sa správať na autobusovej zastávke, ako si ju nájsť, ako prechádzať cez koľajnice,“ vymenovala Múdra.
Niektorí rodičia nechodia
Do internátnej školy prichádzajú deti z rôznych častí Slovenska, často aj veľmi z ďaleka.
„Niektorí rodičia si niekedy neprídu pre dieťa ani na víkend, zostávajú nám niekedy v internáte aj celý mesiac, takže je to pre nich ťažké. Na druhej strane dieťa, ktoré prejde naším internátom, je v živote samostatné, vie sa nielen samo obliecť a najesť, ale aj si vyprať a navariť jednoduché jedlo. Takejto samostatnosti by sa v rodine asi nedočkalo, pretože rodičia by zrejme radi robili všetko na miesto neho, v snahe, aby si neublížilo,“ vysvetlila riaditeľka.
Ako povedala, každý žiak je samostatná osobnosť, má svoj príbeh a ťažký životný osud.
„Chceme im to uľahčiť. Sme hrdí na každého jedného žiaka, ktorý skončil našu školu a zaradil sa do bežného života, založil si rodinu, stal sa otcom alebo mamou,“ dodala Múdra.
Škola je bezbariérová
Prvým riaditeľom školy bol Adolf Fryc, ktorý predtým pracoval v Deylovom ústave pre slepcov v Prahe.
Na škole učil aj Viliam Hrabovec, autor viacerých špeciálnych pomôcok pre nevidiacich, ako napríklad plastickej mapy Vysokých Tatier, medeného glóbusu, na ktorom pracoval dva roky či sadrového odliatku Spišského hradu.
Ďalší učiteľ, Jozef Vrábel, sa napríklad zaslúžil o vznik prvej slepeckej tlačiarne na Slovensku, ktorá sídlila najskôr v škole, neskôr vo vlastných priestoroch.
Od roku 1958 začala v rámci školy fungovať aj materská škola pre zrakovou postihnutých a pribudli aj triedy pre zrakovo postihnutých žiakov s poruchou intelektu.
Modernizáciu školy, s ktorou sa začalo v 80. rokoch minulého storočia, umožnila výrazná podpora zo Švédska a Nemecka.
Po roku 1989 prišli do školy nové učebné pomôcky aj z iných krajín.
Od roku 2003 je škola bezbariérová. V roku 2010 bola škola premenovaná na Spojenú školu internátnu.
Medzi organizačné zložky pribudli Praktická škola a Základná škola pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, informuje internetová stránka školy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
