STARÁ ĽUBOVŇA. Hrad Ľubovňa ponúka počas tejto sezóny netradičnú výstavu, jej motívom je kríž interpretovaný ako symbol lásky, slávy, moci a utrpenia.
Približuje nielen dejiny hradu, ale aj mesta a severného Spiša od stredoveku do roku 1944, ukazuje tiež skryté príbehy rôznych krížov.
Súčasťou výstavy je napríklad dielo Majstra Pavla z Levoče, ale aj predstaviteľa európskej secesie Alfonza Muchu.
Nejde však len o vizuálne zobrazenie kríža.
Môžete zapojiť aj hmat, čuch a chuť
„Návštevníkom ponúkame možnosť v niektorých prípadoch zapojiť do prehliadky hmat, čuch a svojím spôsobom aj chuť,“ vysvetlil kurátor výstavy a kastelán hradu Jozef Balužinský.
Každý návštevník si môže naviac aj sám pribiť klinec na špeciálne pre túto príležitosť vyrobený kríž.
Pôjde už o druhý v poradí, ten prvý zaplnilo za prvý mesiac výstavy takmer tristo klincov od návštevníkov, pred niekoľkými dňami bol umiestnený na hradnom kopci.
Kríž – láska, sláva, moc a utrpenie
Výstava Kríž – láska, sláva, moc a utrpenie je návštevníkom hradu prístupná počas celej letnej sezóny, pozrieť si môžu okolo tridsiatky krížov rôznych štýlov, materiálu a umeleckých prezentácií.
„Aj napriek tomu, že kríž je jedným z možno najuniverzálnejších symbolov, ak nie najuniverzálnejší, skrýva v sebe množstvo informácií a tie bez adekvátnej prezentácie ostávajú skryté pod povrchom,“ povedal Balužinský.
Vystavené sú náhrobné, nástenné, procesiové i oltárne kríže, ako aj dvojrozmerné kríže vyobrazené na liturgických knihách a pomôckach.
Medzi najvzácnejšie vystavované predmety patrí kríž od Majstra Pavla z Levoče z roku 1520 z Kostola sv. Kataríny v obci Lomnička, ktorý si múzeum zapožičalo od rímskokatolíckej farnosti.
Múzeum si takýmto spôsobom pripomína aj 500. výročie od postavenia najväčšieho dreveného gotického oltára na svete z dielne Majstra Pavla.
Zážitok z výstavy umocňuje aj zvuk pripomínajúci vyrábanie kríža, zatĺkania klincov, rovnako aj stenanie trpiacich ľudí.
Pre kríž ako symbol lásky múzeum pripravilo podľa kurátora výstavy špecifickú vôňu.
„Láska má podobu aj starostlivosti o chorých, bezdomovcov, starých ľudí. A práve vôňa dezinfekčných prostriedkov používaných v nemocnici predstavuje vôňu lásky, ide o zobrazenie snahy pomôcť jeden druhému a dobra,“ vysvetlil.
Aj preto túto časť výstavy dopĺňajú predmety, ktoré pripomínajú chudobinec či špitál, ktorý bol v Starej Ľubovni od 17. storočia až do polovice 20. storočia.
Vystavujú aj dielo Alfonza Muchu
Slávu podľa autorov výstavy najviac vystihuje kombinácia myrhy a oleja, ktoré sa používali pri korunováciách kráľov.
Akt korunovácie je zobrazený na vystavenej grafike Alfonza Muchu, znázorňuje korunováciu posledného kráľa Dvoch Sicílií Františka II. z obdobia okolo roku 1876.
Práve jeho sesternica Mária Karolína de Bourbon bola v čase vzniku diela vlastníčkou panstva Ľubovňa.
„Obraz bol vytvorený na objednávku jeho manželky v čase, keď už František nebol kráľom, keďže rok po nástupe na trón kráľovstvo Sicílie zaniklo, niekdajší kráľ tak žil s manželkou v exile a neskôr sa túlal viacerými krajinami. Rovnako aj Mucha bol v čase tvorby tohto diela ešte neznámym autorom a grafikom, neskôr sa z neho stala jedna z najslávnejších osobností secesie v rámci Európy a uznávaný grafik. Aj to je paradox toho, aká vratká môže byť sláva,“ dodal Balužinský.
Ako chutí moc majú návštevníci výstavy možnosť skúsiť priamo pod portrétmi uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského a poľského kráľa Vladislava II. Jagelovského.
„Každého asi prekvapí voda. Moc má éterickú formu, nedá sa fyzicky chytiť a identifikovať a voda svojím spôsobom tiež nemá ani farbu, ani chuť,“ vysvetlil kastelán.
Okrem historického meča zo 14. storočia, ktorý je jedným zo symbolov pri prijímaní moci pri korunovácii kráľov, je vystavená aj replika uhorského korunovačného jablka, keďže hrad si v tomto roku pripomína stretnutie dvoch spomínaných kráľov na prípravu takzvaného „Spišského zálohu".
Kríž ako symbol utrpenia
Poslednou časťou výstavy je kríž ako symbol utrpenia, pripomína obdobie dvoch svetových vojen.
„Vojna ako taká sa najviac prezentuje svojou deštrukciou a ničením. Myslím si, že vôňa a horká chuť spáleniny dokáže v ľuďoch najviac naštartovať obraz utrpenia či totálnej deštrukcie,“ predstavil ďalšiu vôňu Balužinský.
Kríž je na výstave prezentovaný nielen ako symbol kresťanstva, ale aj jeho zneužitia.
„Pripomína napríklad udalosti prvej polovice 20. storočia, keď nemecký štát zneužil ideu hákového kríža a svastiky a naštartoval tak jedno z najtemnejších období sveta,“ pripomenul kurátor výstavy.
Ani inštalácia náhrobných krížov nie je podľa neho náhodná.
„Predstavujú kulisu pre malé kríže, ocenenia vojakov počas svetových vojen. Odznaky v tvare kríža boli odovzdávané vojakom za odvahu či statočnosť. Je veľkým paradoxom, že práve za takýmto malým krížom, ktoré vojakovi pripínali, je veľké množstvo krížov a utrpenia, desiatok tisíc ľudí, ktorí museli umrieť, aby niekto dostal tento kríž,“ dodal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
