GELNICA. Mesto Gelnica sprístupní ďalšiu časť štôlne Jozef.
V týchto dňoch začali práce v bani.
Realizuje ich banskoštiavnická firma Elgeo-Banská, ktorá vo verejnom obstarávaní predložila najvýhodnejšiu ponuku.
"Požiadali sme o dotáciu z programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita - Top výlety a riadiaci výbor náš projekt podporil čiastkou 9900 eur," uviedol gelnický primátor Dušan Tomaško s tým, že ďalších viac než 3000 eur poskytne na projekt Štôlňa Jozef - banícky skanzen v Gelnici samotná radnica zo svojho rozpočtu.
Spoznávanie priamo na mieste
Cieľom projektu je podľa primátora umožniť návštevníkom spoznávať banskú históriu a prácu predkov priamo na mieste.
Minulý rok v auguste pri príležitosti 9. stretnutia zástupcov banských miest a obcí Slovenska, ktoré sa konalo v Gelnici, sprístupnili približne sto metrov štôlne.
"V tomto roku sa posunieme ďalej do podzemia o zhruba dvojnásobok. Zároveň chceme zvýšiť aj komfort pre návštevníkov štôlne a sprievodcov. V jej susedstve preto umiestnime drevenú chatku, ktorá poslúži na prezliekanie, ako aj na uskladnenie výstroja potrebného pre vstup do bane - lámp, svietidiel a ochranných plášťov," doplnil Tomaško.

Najstaršie zobrazenie z roku 1839
Dedičná štôlňa Jozef ústi v nadmorskej výške 446,47 metra.
Kedysi sprístupňovala juhovýchodnú časť Gelnickej žily.
V úvodnej časti bola razená ako prekop, po nafáraní ložiska bola razená ako smernosledná chodba.
Dosiahla celkovú dĺžku asi 1700 metrov.
Jej vznik nie je datovaný, ako pomerne rozsiahle dielo ju uvádza už správa smolníckeho banského inšpektorátu z roku 1765.
Jej najstaršie známe zobrazenie na mapách pochádza z roku 1839.
Dedičná štôlňa Jozef slúžila zároveň na odvodnenie vyššie položených horizontov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš