KEŽMAROK. Letný festival v Kežmarku Európske ľudové remeslo (EĽRO), ktorý odštartuje v piatok 7. júla a potrvá do nedele, bude tento rok venovaný 430. výročiu vzniku tkáčskeho cechu.

„Najstaršie kežmarské artikuly cechu sú z roku 1587 a vyžadovali si od svojich členov nemecký pôvod. Nie je však vylúčené, že cech alebo bratstvo tkáčov existovalo už o storočie skôr. Napríklad v roku 1437 mali kežmarskí tkáči spoločný dom, o tri roky neskôr predávali v spoločnom stánku. Potom, v roku 1484 mali spoločnú obchodnú miestnosť a neskôr aj mlyn, zrejme vodný mangeľ,“ priblížila začiatky histórie tkáčskeho cechu v Kežmarku miestna historička a spisovateľka Nora Baráthová.

Príbeh spracovania ľanu

Viac z histórie cechu sa návštevníci festivalu dozvedia aj prostredníctvom výstavy vo výstavnej sieni Barónka s názvom Príbeh spracovania ľanu.

„Každý rok sa takýmto spôsobom snažíme predstaviť návštevníkom históriu daného cechu, ktorému je venované EĽRO, tento rok teda tkáčskeho. Keďže sme tu mali aj významnú Weinovu textilku, súčasťou výstavy bude aj priblíženie jej histórie, pričom plynule prejdeme do histórie ďalšej niekdajšej fabriky, Tatraľanu,“ priblížila obsah výstavy pre agentúru SITA riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová. Výstava bude inštalovaná od 7. júla do konca mesiaca.

Podľa historičky Baráthovej vládli v tkáčskom cechu prísne reguly medzi majstrami aj medzi tovarišmi.

„Učňovská doba trvala tri roky a majster musel dať učňovi košeľu a topánky. Nádejný adept na učňovstvo bol prijatý najprv na dva týždne na próbu, teda na skúšku, a ak vyhovel podmienkam, jeho rodičia zaplatili za prijatie do cechu pol zlatého, tri funty vosku a tri pinty vína,“ opísala podmienky.

Iba jeden tovariš

Syn majstra sa pritom učil len dva roky a od poplatkov bol oslobodený.

Každý majster tiež mohol mať len jedného tovariša.

„Tovariš mohol mať deň dovolenky, ako člen jediného cechu v Kežmarku smel byť ženatý a podľa toho sa mu prideľovala práca, aby si aj trochu zarobil. Ak však jeho práca nemala kvalitu, nedostal mzdu,“ priblížila ďalej historička výhody i nevýhody postavenia tovariša.

Prísne to mal aj v ďalších ohľadoch, mal zakázané pracovať u ženy či nečlena cechu, ak bol slobodný, nesmel stráviť noc mimo domu majstra a ak majstra niečím urazil, zaplatil pokutu štyri funty vosku. Zaujímavosťou je, že voľným dňom okrem nedele a sviatkov mohol byť len pondelok. „Kto nepracoval v iný deň, zaplatil pokutu vo výške dvoch funtov vosku,“ doplnila Baráthová.

Raritou je podľa jej slov to, že za určitých podmienok mohla pracovať v cechu aj vdova po majstrovi.

Platili pokuty

Patrónom tkáčskeho cechu bola svätá Katarína.

„Kto v deň jej sviatku nešiel do kostola, platil pokutu, rovnako, ak vynechal kostol v nedeľu alebo pohreb člena cechu,“ uviedla Baráthová.

Navyše, pokuta sa platila nielen v prípade urazenia majstra, ale aj za nevhodné správanie.

„Na základe hromady príkazov o slušnom chovaní sa zdá, že v tomto cechu, ktorý v podstate patril k najchudobnejším, pracovali veľmi impulzívni ľudia,“ skonštatovala Baráthová.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš