Prepracovaný do detailov

Hlavný oltár v levočskom Kostole sv. Jakuba je právom cenným a obdivovaným chrámovým artefaktom. Celý je komponovaný podľa sústavy kružníc a trojuholníkov, a preto pôsobí neobyčajne vyvážene. Každá časť má svoje presne určené miesto.

Tri najhlavnejšie sochy v oltárnej skrini predstavujú Madonu s dieťaťom v náručí, stojacu na polmesiaci s hlavou démona, sv. Jakuba a sv. Jána. Ich veľkoleposť zdôrazňuje fakt, že Madona je vysoká 2,47 metra, sv. Jakub 2,32 metra a sv. Ján 2,30 metra. Každá z týchto sôch je vytvorená z jedného kusa lipového dreva.

Dolnú časť oltára tvorí predela, so zobrazením poslednej večere. Majster Pavol stvárnil v okamihu, keď Kristus prednáša tragické slová: „Jeden z vás ma zradí“.

Bočné strany oltára tvoria pohyblivé krídla, ktoré sú z prednej strany zdobené reliéfmi, zo zadnej tabuľovými maľbami.

Na ľavej strane sú výjavy rozoslania apoštolov a sťatie sv. Jakuba, na pravej strane sú výjavy sv. Jána na ostrove Pathmos, kde napísal Apokalypsu a umučenie sv. Jána.

Nad strednou časťou oltára je nadstavec v tvare trojuholníka a okrem iného ho zdobia sochy dvanástich apoštolov, ktoré sú staršie a vznikli okolo roku 1370. Je možné, že zdobili oltár, ktorý tu bol predtým, než svoje dielo vytvoril Majster Pavol.

Pretože si výška klenby svätyne vyžadovala vyššiu skriňu, ktorú by nemohli sochy zaplniť, Majster Pavol nadstavec oltára zaplnil bohatými fiálami, vimperkami a baldachýnmi, v ktorých sú malé sošky cirkevných otcov.

Levočské oltárne retabulum patrí k najväčším umeleckým dielam svojho druhu v zaalpskej Európe.

Nový oltár podľa dobových záznamov vznikal vo viacerých etapách. Základná rezbárska časť pochádza z rokov 1508 – 1510, záverečné zlatenie a polychrómovanie prišlo na rad až o niekoľko rokov neskôr.

Potvrdené autorstvo

Hlavný oltár Chrámu svätého Jakuba je jediným dielom, pri ktorom je autorstvo Majstra Pavla nespochybniteľné.

Keďže po veľkom požiari, ktorý Levoču zachvátil v roku 1550, sa všetky dokumenty zničili, dlhé roky bolo meno Majstra Pavla z Levoče veľkou neznámou. Až v druhej polovici 19. storočia meno autora oltára odhalil nápis na jednej z náhrobných dosiek. Prepošt levočskej farnosti Pavol Still pri študovaní nápisov na zachovaných náhrobných doskách objavil epitaf, ktorý dal v roku 1621 vyhotoviť miestny kamenár a staviteľ Martin Urbanowitz svojej manželke Margite. Je tam jasne napísané, že ide o Margitu, dcéru Pavla rezbára, ktorý vytvoril levočský hlavný oltár.

Martin Ubanowitz dal epitaf zhotoviť na pamiatku svojej rodiny, ktorá zahynula v morovej epidémii v roku 1600. Monumentálny kamenný epitaf bol pôvodne trojdielny a mal aj bočné krídla. Skladal sa z viacerých nápisových tabúľ a bol kedysi pristavaný k južnému priečeliu kostole. V súčasnosti je kópia reliéfu postavy a mramorovej nápisovej tabule umiestnená v interiéri kostola, ostatné architektonické časti epitafu sú v podveží zvonice.

Odkaz z epitafu Martina Urbanowitza

ANNO 1621 MARTINUS URBANOVITZ (roku 1621 Martin Urbanovitz)

STATUARIUS LAPICIDA ET MURATOS (kamenár, sochár a murár)

CIVIS HUIUS REIPUBLICAE LEUTSCHO (občan tohto mesta Levoča)

MARGARETHAE FILIAE OLIM WOLFGANGI(Margite, dcére Wolfanga)

PAULI SCULPTORIS FILIAE QUI SUPREMUM AL TARE ECCLESIAE HUIUS SCULPSIT QUACUM (vnučka sochára Pavla, ktorý vyrezal hlavný oltár tohto kostola)

Hlavný oltár v číslach

Výška oltára: 18,62 m

Výška retabula: 6,75 m

Výška predely: 1,68 m

Výška archy: 4,33 m

Šírka oltára: 6,27 m

Šírka predely: 3,41 m

Šírka archy: 2,60 m

Hĺbka predely: 0,70 m