Korzár logo Korzár Spiš
Pondelok, 20. november, 2017 | Meniny má Félix

Rokliny a tiesňavy robia Slovenský raj tým, čím je

Vyberte si túru zo sprístupnených trás.

(Zdroj: TASR/Milan Kapusta)

SLOVENSKÝ RAJ. Hoci má Slovenský raj všestranne nádhernú prírodu a množstvo lákavých cieľov, najväčším lákadlom sú nepochybne rokliny a tiesňavy.

Tie vyhĺbili potoky a rieky, ktoré rozčlenili pôvodne kompaktnú krasovú plošinu na viacero menších a oddelili ich hlbokými, divokými a členitými skalnými roklinami a tiesňavami.

Práve tie sa stali cieľom množstva turistov, ktorých láka nielen jedinečná príroda, ale aj zážitok, ktorý prinášajú prechody týchto miest.

Sú často sprístupnené dômyselným systémom rebríkov, lávok, mostíkov a ďalších umelých pomôcok, ktoré prekonávajú inak neschodné miesta.

Rozsah a vybavenie tohto typu ciest nemá na Slovensku obdobu.

Prejdite sa spolu s nami práve po nich. Do prehľadu sme zahrnuli aj tiesňavové úseky dvoch väčších riek – Hornádu a Hnilca.

Kláštorská roklina

Nevyniká dĺžkou, ani mohutnosťou, má však iné, neodškriepiteľné prednosti.

Od svojho začiatku, ústia do Prielomu Hornádu po vrchol na planine Kláštorisko, prekonáva na čosi vyše kilometri 250-metrový výškový rozdiel. Jej profil je mimoriadne strmý a členitý.

Tomu zodpovedá aj počet vodopádov a kaskád, ktoré sú pre túto roklinu typické.

Turista postupne prekonáva vodopád Objaviteľov, vodopád Antona Straku, Dúhový vodopád, kaskády Gusta Nedobrého, Malý vodopád, Kartuziánsky vodopád a Machový vodopád.

Prístup: Kláštorská roklina je prístupná jednosmerne, zdola nahor. Od ústia v Prielome Hornádu vedie zelená značka do náročného výstupu s reťazami, stúpadlami a rebríkmi. Ústi na planinu Kláštorisko, prechod trvá 1:15 h. Súbežne vedie žltá návratová značka.

Kyseľ

Sústava roklín Kyseľ sa nachádza na východnom okraji planiny Glac. Na dĺžke necelých dvoch kilometrov v dolnej časti má spád asi 180 metrov.

Na rázcestí v Kyseli nad Karolínyho vodpádom sa delí na Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ.

Príťažlivosť tiesňavy spočíva najmä v množstve vodopádov, ktoré sú pre Kyseľ typické.

V dolnej časti Kyseľa sa nachádzajú vodopády Barikádový, Kaplnkový, Roklina, vodopád v Temnici a Obrovský, vysoký až 60 m.

V Malom Kyseli môžu turisti obdivovať Malý a Machový vodopád, vo Veľkom Kyseli Pawlasov vodopád, vodopád Ochrancov prírody, vodopád v Bariére.

Dolnú, najkrajšiu časť tejto krásnej tiesňavy v júli 1976 postihol ničivý lesný požiar, po ktorom ju na 40 uzavreli.

Túto časť sprístupnili až v roku 2016 atraktívnou formou ferraty, teda zabezpečenej turistickej cesty, ktorá má zároveň regulovať aj jej návštevnosť.

Prístup: Začiatok ferraty Kyseľom je pri ústí do Bieleho potoka. Ferrata je spoplatnená sumou 5 eur, na jej absolvovanie je potrebný špeciálny ferratový výstroj (úväz s istením, prilba, rukavice), ktorý sa dá požičať.

Presnejšie podmienky používania ferraty, ktorej priechod trvá asi dve hodiny a je možný len od 15. júna do 31. októbra, nájdete na webe NP Slovenský raj. Tu nájdete aj miesta, kde sa dajú kúpiť lístky na ferratu a požičať potrebný výstroj.

Následný prechod vedie po značkách cez Malý Kyseľ (modrá, 1:15 h), alebo Veľký Kysel (zelená značka, 1:15 h). Všetky tieto trasy sú jednosmerné. Prístup pod Malý a Veľký Kyseľ je možný aj z Kláštoriska bez absolvovania ferraty.

Piecky

Štvorkilometrová tiesňava patrí spolu s Veľkým Sokolom a Suchou Belou k trojici podobných, veľmi atraktívnych roklín, ktoré spadajú do povodia Veľkej Bielej Vody.

Potok, ktorý vyhĺbil tiesňavu, prekonáva na jej území výškový rozdiel 321 metrov, pričom vytvoril tri pekné vodopády - Veľký (vysoký 12 metrov), Kaskády a Terasový (vysoký 10 metrov).

Piecky majú čaro romantiky a pokoja, členia na tri časti. Začínajú sa pri Hrabušickej Píle širokým vstupom do dolnej časti Stredných Piecok, ktoré nazývajú aj Bielou dolinou.

V ich závere sa nachádza spomínaný Veľký vodopád, za ktorým sa tiesňava člení na severnejšie, nesprístupnené Predné Piecky a južnejšie, mohutnejšie a prístupné Zadné Piecky.

Okrem vodopádov tu možno obdivovať aj ďalšie výtvory vody - obrie hrnce a skalné výklenky tvaru pecí - podľa nich dostala tiesňava svoje meno.

Prístup: Pieckami vedie žltá značka, ktorej absolvovanie trvá približne dve hodiny.

Z Hrabušickej Píly vedie na severný okraj poľany Glac, odtiaľ návrat na Hrabušickú Pílu (kombinácia modrej, červenej a žltej značky, 1:40 hod.), alebo rekreačné stredisko Podlesok (žltá, červená, 1:30 hod.). Prechod tiesňavou je povolený len zdola nahor.

Prielom Hornádu

Prielomová dolina Hornádu sa začína ústím Veľkej Bielej vody do Hornádu za Podleskom a končí sa pri Smižanoch.

Na úseku približne 16 km dlhom vytvoril Hornád pozoruhodné tiesňavové údolie, ktoré zvierajú skalné steny, vysoké miestami až 200 metrov.

Od roku 1974 je územie Prielomu Hornádu sprístupnené Chodníkom Horskej služby. V náročnom teréne sprístupňuje krásy prírody okrem iného aj 7 kovových lávok a mostíkov, približne 320 metrov reťazí, 140 stúpačiek a niekoľko drevených lávok.

Najzaujímavejšími miestami sú úseky pod Zelenou horou a Čertovou sihoťou, tzv. Železná brána, najužšie miesto prielomu, ako aj populárna galéria Tomašovského výhľadu, ktorá sa týči priamo nad prielomom.

Prístup: Kompletný priechod Prielomom Hornádu po modrej značke od Hrdla Hornádu po Smižany trvá 4 a 1/4 hodiny, najmä v zime treba pri prechode na exponovaných miestach zvýšenú ostražitosť.

V lete je možné prielom absolvovať aj na kajaku, resp. kanoe, počas chladných zím je jedinečným zážitkom prechod po zamrznutej hladine pešo, na bežkách, alebo na korčuliach.

Sokolia dolina

Sokolia dolina neoplýva dĺžkou - má asi len dva a pol kilometra, zato spád na nich dosahuje až 340 metrov.

Roklina je považovaná za najdivokejšiu v Raji, najväčšou atrakciou sú vodopády - Skalný, Vyšný a najmä Závojový.

Ten padá v troch stupňoch z výšky 70 metrov a je tak najvyšším vodopádom v Slovenskom raji.

Prechod okolo neho po takmer kolmých rebríkoch patrí ku najsilnejším zážitkom, ktoré môže návštevník na tomto pozoruhodnom území zažiť.

Prístup: Najrýchlejší prístup k ústiu Sokolej doliny do Tomášovskej Belej je z Kláštoriska po žltej a zelenej značke približne za 3/4 hodiny.

Z Čingova trvá prístup na začiatok chodníka tiesňavou po zelenej značke (cez Prielom Hornádu a Tomášovskú Belú) približne dve hodiny, z Geráv cez Tomášovskú Belú okolo Klauzov za dve a pol hodiny po zelenej značke.

Samotný prechod tiesňavou po žltej značke od ústia do Tomášovskej Belej po jej vrchol na poľane Glac trvá dve a pol hodiny.

Stratenská dolina a tiesňava

V širšom kontexte sa začína Stratenská dolina rieky Hnilec na západe pri sedle Pusté Pole a tiahne sa východným smerom na približne 12-kilometrovom úseku až po priehradu Palcmanská Maša.

Dolinu charakterizujú veľké výškové rozdiely medzi jej dnom a okolitými vrchmi.

Divoká, úzka dolina sa na niektorých miestach rozširuje a vytvára malé kotlinky, kde vznikli osady a malé dedinky - Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Stratená a Stratenská Píla.

Od západu je prvým výrazným útvarom Ostrá skala (970 m), potom skalná galéria Srnčích skál (1 167 m). Nad Stratenou sa vypínajú Sokolie skaly a Marčeková (1 101 m), ďalšie skalné útvary sú pri Stratenskej Píle.

Najznámejším úsekom doliny je Stratenská tiesňava, západne od obce Stratená, ktorá je zovretá strmými skalnými stenami, pomedzi ktoré meandruje Hnilec.

Umelá cesta touto tiesňavou s trinástimi mostami bola vybudovaná už v roku 1840, pričom z východu, od Stratenej, ju uzatvárala charakteristická skalná brána.

Tá, žiaľ, vzala za svoje v roku 1944, v bojoch, ktoré tu prebiehali počas Slovenského národného povstania.

Z brány ostalo iba torzo, avšak zvyšok tiesňavy ostal zachovaný aj preto, lebo z neho bola vylúčená automobilová doprava, ktorá v tomto úseku vedie známym cestným tunelom.

Prístup: Stratenská dolina je prístupná po ceste na úseku Pusté Pole - Stratená, železnicou po celej dĺžke na trati Margecany - Červená skala.

Ak si však chcete pozrieť Stratenskú tiesňavu, treba ísť pešo alebo na bicykli.

Od Dobšinskej Ľadovej Jaskyne cez tiesňavu, Stratenú až po Stratenskú Pílu vedie červeno značený chodník, ktorý v spomínanom úseku absolvujete za dve hodiny.

Suchá Belá

Najnavštevovanejšia roklina Slovenského raja Suchá Belá má dĺžku 4 kilometre a voda na nich prekonáva výškový rozdiel 400 metrov pomocou kaskád a sústav vodopádov.

Sú tu vytvorené aj ďalšie typické formy reliéfu - skalné okná, stupne, obrie hrnce.

Na niektorých miestach je vzdialenosť skalných stien iba čosi vyše metra, ich výška dosahuje až 150 metrov.

Zvláštnosťou je nevyrovnaný pozdĺžny profil - horný úsek je plytký, s malým spádom.

Najväčší spád je v strednej časti, kde je väčšina atraktívnych miest, spodná časť je opäť mierna.

V spomínanej strednej časti sú za sebou postupne tieto vodopády a ich sústavy: Misový, Roklina, Okienkový, Korytový, Bočný a Kaskády.

Prístup: Priechod tiesňavou je značený zelenou značkou, začína na Podlesku a končí na križovatke turistických ciest Suchá Belá - vrchol.

Prechod Suchou Belou trvá 2 hodiny a je jednosmerný (len od ústia v Podlesku smerom hore). V sezóne však treba rátať, že sa zdržíte dlhšie.

Návrat na Podlesok po žltej a červenej značke za 1:30 hodiny.

Tomášovská Belá a Biely potok

Dolinu Tomášovská Belá na dĺžke približne 8 km vytvoril Biely potok od svojho prameňa na svahoch Geráv vo výške 900 m až po ústie do Hornádu (510 m).

Horný začiatok Tomášovskej Belej je pri vodnej nádrži Klauzy, krajinársky mimoriadne pôsobivej. Tomášovská Belá je významná aj tým, že do nej ústia dve veľké tiesňavy - Sokolia dolina a najmä Kyseľ.

V dolnej časti Tomášovskej Belej je niekoľko mimoriadne pekných úsekov, sprístupnených drevenými lávkami a rebríkmi, až chodník napokon tesne pred ústím do Hornádu vystúpi do stráne, lebo tok Bieleho potoka zvierajú strmé, neschodné skalné steny.

Prístup: Riečnu tiesňavu sprístupňuje zelená značka, od ústia do Hornádu postupne stúpa korytom, prechod dolinou až po Klauzy trvá približne dve hodiny. Tiesňava je prístupná obojsmerne.

Tesniny (Tiesňavy)

Názvom Tesniny (na novších mapách a v sprievodcoch uvádzané aj ako Tiesňavy) sa označuje úzka, divoká roklinka potoka Tiesňavy, ktorý sa v obci Stratená vlieva do Hnilca.

Tesniny ako jediná výrazná tiesňavová dolina svojho druhu v Slovenskom raji ležia južne od Hnilca.

Merajú asi len dva kilometre, ale ponúkajú pekné scenérie s miestami dobrodružnými úsekmi, zabezpečenými umelými pomôckami.

Niet tu väčších vodopádov, zato tu však možno pozorovať zaujímavú modeláciu koryta v atraktívnom prostredí dolomitových skál.

Prístup: Prechod Tesninami je jednoduchý, obojsmerný. Začína sa v obci Stratená, kde odbočuje modrá značka z hlavnej cesty, prechádza popod železnicu a za poslednými domami vstupuje do tiesňavy.

Chodník kopíruje potok, miestami vystupuje vyššie do stráne, pričom využíva aj umelé pomôcky. V ďalšej časti vystupuje vyššie nad koryto, obchádza výrazný skalný blok.

Neďaleko kulminačného bodu chodníka je vchod do Stratenskej jaskyne, po krátkom klesaní zostupuje na rozľahlú poľanu Podhanisej (1 h).

Veľký Sokol

Za najmohutnejšiu tiesňavu Raja je považovaný Veľký Sokol, ktorý vytvoril potok Sokol, ústiaci do Veľkej Bielej vody.

Roklina je dlhá približne 4 kilometre, jej najvrchnejšiu časť tvorí Róthova roklina.

Na tomto úseku potok Sokol prekonáva výškový rozdiel 350 metrov, pričom strmé skalné steny, zvierajúce tiesňavu, sú miestami vysoké až 300 metrov.

Stúpačky a rebríky sprístupňujú aj štyri vodopády, z ktorých najznámejšie a najkrajšie sú Veľký a Malý vodopád.

Najatraktívnejšie časti tiesňavy sú v jej hornom úseku - v tzv. Kamennej bráne sa zužuje na šírku jedného metra.

Za ňou je horná časť tiesňavy - Róthova roklina, ktorá ponúka nádhernú, divokú scenériu a je skutočnou čerešničkou na torte.

V minulosti bola značkou sprístupnená aj susedná roklina Malý Sokol, tá je však z dôvodu ochrany prírody v súčasnosti uzavretá.

Prístup: Vstup do tiesňavy je z doliny Veľkej Bielej vody, od horárne Sokol pri ústí.

Prechod po žltej turistickej značke od horárne k vrcholu rokliny na Glackej ceste trvá 2 a pol hodiny.

Tiesňava je priechodná len v smere zdola nahor. Zostup je po súbežnej červenej značke.

Zejmarská roklina

Zejmarská roklina ako jediná z klasických sprístupnených rajských tiesňav ústi na južnú stranu pohoria, do povodia rieky Hnilec.

Jej vody sa objavujú na povrchu na juhovýchodnom okraji planiny Geravy v podobe mohutnej vyvieračky - Zejmarskej studne v nadmorskej výške 1 000 metrov.

Na pomerne krátkom, približne kilometrovom úseku po osadu Biele Vody, kde je ústie Zejmarskej rokliny, prekonáva voda v tiesňave vyše dvestometrový výškový rozdiel.

Vodopády Zejmarskej rokliny vytvárajú mohutnú, hlboko zarezanú, členitú kaskádu. Tá bola pomenovaná po hrdinovi z čias II. svetovej vojny, kpt. Jánovi Nálepkovi.

Prístup: Do Zejmarskej rokliny vedie modrá turistická značka od jej ústia v osade Biele Vody v Mlynkách, ktorá o niekoľko minút privedie turistov pod kaskádu Vodopádov kpt. Jána Nálepku.

Po ich prestúpení sa samotná tiesňava končí pri vyvieračke, chodník sa položí a miernym stúpaním vychádza na poľanu Geravy (1 a 1/4 h).

Zostupová trasa je značená zelenou farbou, vedie popod sedačkovú lanovku do Dediniek, zostup trvá 45 minút.

Téma: Turistika


Neprehliadnite tiež

Okolo kontroverznej zámeny pozemkov s Tempusom je rušno

Mesto Košice nepustí verejnosť na pracovné rokovanie.

Manžela zabila jednou ranou nožom do srdca

Jednu vraždu si už odsedela. Súd neuznal verziu o nutnej obrane.

Dubček dostane ulicu na periférii Košíc

Vrcholového predstaviteľa Pražskej jari bude pripomínať názov ulice.

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

KOMENTÁRE

Úrad, ktorý by Slovensku zdvihol reputáciu

To, že prípadný úspech vláda zneužije na marketing, je rub príbehu.


Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop