Korzár logo Korzár Spiš

Jaskyne, história, voda a tunely. Aj to je Slovenský raj

Vyberte sa na tie top miesta.

V Dobšinskej ľadovej jaskyni. (Zdroj: Ján Krošlák)
SkryťVypnúť reklamu

SLOVENSKÝ RAJ. Okrem skvelých túr po roklinách a tiesňavách, či nádherných výhľadových bodov, má Slovenský raj obrovské bohatstvo raritných prírodných fenoménov, vzácnych historických pamiatok, unikátnych stavieb, alebo jednoducho miest, ktoré lákajú turistov a majú im čo ponúknuť.

Vybrali sme pre vás niekoľko takýchto tipov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dobšinská ľadová jaskyňa

Jednou z najcennejších prírodných rarít Slovenského raja je Dobšinská ľadová jaskyňa.

Patrí k najvýznamnejším ľadovým jaskyniam na svete a je súčasťou Svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Dĺžka podzemných priestorov je 1 232, hĺbka 112 metrov, časť z toho je bez ľadovej výzdoby. V súčasnosti je sprístupnených 475 metrov, najznámejším priestorom je Veľká sieň. Objem ľadu je vyše 110-tisíc m3, jeho najväčšia hrúbka je 26,5 metra.

Priemerná ročná teplota je približne -1 stupeň Celzia. Výzdobu tvoria podlahový ľad, ľadopády, ľadové stalagmity a stĺpy. Okrem unikátnej výzdoby si zaslúži pozornosť aj fakt, že v jaskyni zimuje až 12 druhov netopierov.

Za svoju ľadovú výplň vďačí viacerým faktorom - severnej expozícii vstupu, jeho relatívne veľkej nadmorskej výške (969 m n. m.), izolácii od pôvodného jednotného jaskynného systému v masíve Duča (tvorili ho aj prepadlisko Duča a Stratenská jaskyňa) a vrecovitému tvaru.

SkryťVypnúť reklamu

Práve tvar je veľmi dôležitý - od vchodu "vrece" klesá, v zime sa v ňom hromadí ťažší chladný vzduch, ktorý v lete ľahší teplý z podzemia nevytlačí.

Steny jaskyne sú trvalo prechladené a tak voda, ktorá sa dostáva do jaskyne z povrchu puklinami, zamŕza a vytvára výzdobu.

Jaskyňa je prístupná od 16. 5. so 30. 9. s výnimkou pondelkov. Presné podmienky návštevy nájdete na webe Slovenskej správy jaskýň.

Splav Prielomu Hornádu

V Slovenský raji je možný atraktívny splav Prielomu Hornádu na 11,75 kilometra dlhej trase z Hrabušíc na Čingov.

Rieka sa môže splavovať od 1. mája do 31. októbra, avšak na nástupnom mieste na Hrabušickom mýte musí mať hladina Hornádu najmenej sedemdesiat centimetrov, aby vodáci nemuseli lode v Prielome prenášať.

Ak je voda nad stodesať centimetrov, splav je uzavretý.

Prielom Hornádu je zaradený do najprísnejšej zóny ochrany prírody, je jedným z najcennejších území národného parku s mnohými prírodnými unikátmi.

Denne môže splavovať maximálne 70 jedno- alebo dvojmiestnych plavidiel.

Presné podmienky splavu, poplatky a rezerváciu nájdete na webe www.npslovenskyraj.sk.

SkryťVypnúť reklamu

Občasný prameň

Načítavam video...

Veľmi zaujímavý prírodný fenomén sa nachádza pod juhovýchodným úpätím výhľadovej Havranej skaly.

Známy Občasný prameň (uvádza sa aj názov Občasná vyvieračka) je vcelku nenápadný, ale jedinečný hydrologický jav.

oda z prameňa vyviera síce v nepravidelných, občasných intervaloch, pri jednom vývere však vždy vytečie rovnaké množstvo.

Maximálna výdatnosť výveru je 45 litrov za sekundu, priemerné 30 – 35 litrov za sekundu.

Výver trvá 2 - 3 hodiny a opakuje sa v nepravidelných periódach, ktoré závisia od množstva podzemných vôd a zrážok.

Pod povrchom zeme sa nachádza väčší krasový priestor v tvare obráteného písmena V. Po jeho naplnení voda pretečie cez kulminačný bod a vyteká v podobe vyvieračky.

Na tieto okolnosti upozorní návštevníkov aj tabuľa náučného chodníka pri Občasnom prameni.

Východiskom k Občasnému prameňu je obec Stratená, kde sa začína zelená turistická značka, ktorá za hodinu privedie návštevníka ku Občasnému prameňu.

Palcmanská Maša

Vodná nádrž Palcmanská Maša, alebo, nádrž Dedinky, je súčasťou vodného diela, ktoré sa začalo budovať ešte medzi dvomi svetovými vojnami, v roku 1933

Čiastočne pri tom boli zatopené obce Imrichovce a Štefanovce, ich časti sa zlúčili do obce Dedinky.

Voda z nádrže Palcmanská Maša je vedená popod Dobšinský kopec do Vlčej doliny pri Dobšinej a je tak súčasťou energetickej sústavy.

Využíva fakt, že počas slabej prevádzky sa voda prečerpáva do vyššej nádrže (v tomto prípade Palcmanskej Maše) a počas energentickej špičky tečie cez potrubie popod kopec do Vlčej doliny.

Tým pádom sa voda z rieky Hnilec dostáva umelou cestou do povodia rieky Slaná.

Palcmanská Maša je aj významným rekreačným strediskom s možnosťou letných športov a rybolovou.

Zároveň patrí k najkrajším priehradám Slovenska vôbec, iba kúpanie v nej vyžaduje aj istú dávku otužilosti.

Blajzloch

Na území Slovenského raja sú dodnes zachované tajchy, jedným z nich je jazierko Blajzloch.

Tajchy slúžili v minulosti na plavenie dreva z horských oblastí ťažby, respektíve z píl na skládky a ďalšie spracovanie.

Inak to nebolo ani v prípade nádrže Blajzloch, ktorá sa nachádza v rovnomennej doline a na rovnomennom potoku v západnej časti Slovenského raja.

Táto nádrž vznikla v roku 1966 pod vrchom Koč neďaleko ústia spomínanej doliny do Veľkej Bielej vody.

Vytvoril sa tak krajinársky veľmi pekný, pokojný kút. Typická pre Blajzloch je zelenomodrá, miestami až tyrkysová farba vody, hoci je jazierko neveľké a ani nie príliš hlboké, je poriadne členité.

Zaujímavosťou je, že v strede má ostrovček, na ktorý sa dá prejsť po drevenej lávke.

Upúta aj vegetácia a živočíšstvo. Nad jazerom je zamokrená časť lúk s hustým porastom vlhkomilných rastlín, aj voľným okom je možné vidieť na dne rôzne druhy rašelinníkov. Vyskytujú sa tu rôzne druhy obojživelníkov a plazov.

Jazero i dolina Blajzloch sú pohodlne prístupné z parkoviska pri ústí tiesňavy Sokol.

Zelená značka vedie po asfaltovej ceste až k odbočke pri ústí potoka do Veľkej Bielej vody. Okolo chát sa dostáva k jazeru Blajzloch.

Klauzy

Ďalší, mimoriadne pôsobivý tajch, je vodná nádrž Klauzy. Leží v hornej časti Tomášovskej Belej.

V minulosti sa využívala na plavenie dreva Bielym potokom až do Smižian.

Dnes je zaujímavou a pekne upravenou technickou pamiatkou s hojným výskytom pstruhovitých rýb.

Túto priehradnú nádrž dali vybudovať majitelia smižianskych lesov a zemepáni Smižian – grófska rodina Csákyovcov.

Píše sa o nej už v hospodárskom pláne z roku 1887, kde sa konštatuje, že umelé jazero zaniklo v roku 1787 a autor navrhuje jeho obnovu, aby sa mohol využiť bohatý tok rieky na dopravu dreva k najbližším pílam.

Drevo sa splavovalo 14 kilometrov po Bielom potoku a Hornáde až k Smižianskej Maši, kde bola vybudovaný hať, ktorá umožňovala jeho zachytávanie dreva.

Prístup k nádrži v srdci Slovenského raja je po značných chodníkoch, z Čingova to potrvá slabé tri hodiny.

Kláštorisko

Planina Kláštorisko má bohatú a pohnutú históriu. Keďže je pomerne ťažko prístupná, ukrytá v horách, už v dávnych časoch sa tu usídlili ľudia, čo dokladujú archeologické nálezy.

V roku 1241 si tu zachránili život obyvatelia okolitých obcí pred tatárskymi vpádmi a Kláštorisko dostalo meno Lapis refugii - Skala útočiska.

Terajší názov dal lokalite kartuziánsky kláštor, ktorý tu začali budovať v roku 1305.

Kláštor neskôr obsadili husiti a bratríci a v roku 1543 ho dali zbúrať, aby sa nestal sídlom zbojníkov.

Kláštorisko hralo dôležitú úlohu aj v odboji počas II. svetovej vojny.

Dnes je jediným turistickým strediskom priamo vo vnútri Slovenského raja, pričom ku atraktivite prispievajú aj zakonzervované vykopávky starého kláštora.

Je tu aj symbolický cintorín obetiam Slovenského raja.

Hrabušický (Marcelov) hrad

Aj na území Slovenského raja nájdete zvyšky stredovekého hradu.

Nazýva sa Hrabušický, alebo Marcelov hrad a jeho zvyšky ležia na Zelenej hore nad Prielomom.

Zo stavieb zostali iba deštruované základy budov a zvyšky hradieb, ktoré pred niekoľkými rokmi prešli podrobným výskumom a základnými záchrannými prácami.

Prvou písomnou zmienkou o hrade je listina Bela IV. z r. 1250. Stavba hradu začala zrejme ešte pred tatárskym vpádom.

Počas pôsobenia bratríkov na Spiši sa ho zmocnili ich skupiny a na hrade si vybudovali tábor. Hrad opustili až v čase, keď sa sťahovali na západné Slovensko. Hrad dobyli Levočania a zrúcali ho.

Od toho času začal strácať svoj význam a pomaly sa začal meniť na ruiny a zarastať.

Pri výskumoch sa tu našli aj staršie, významné archeologické artefakty.

Zvyšky hradu nájdete na žltej značke od Hrdla Hornádu pri Podlesku, na hrebeni Zelenej hory.

Kartuziánsky most na Letanovskom mlyne

Histórie sa možno dotknúť aj priamo v Prielome Hornádu. V lokalite Stojí tu kamenný, tzv. Kartuziánsky most.

Je to jediný kamenný most nad Hornádom v Slovenskom raji.

Most nie je pôvodný, ale jeho predchodca tu stál zrejme už v 15. storočí ako spojnica na ceste na Kláštorisko.

V októbri 1944 ho však zničili nemecké vojská, ktoré obsadili Kláštorisko, kde sa ukrývali partizáni.

Po vojne postavili na tomto mieste iný most, ale urbariát obce Letanovce nechal v roku 1995 postaviť kópiu pôvodného stredovekého mostu.

Priamo k mostu a cez neho vedie turistická značka Prielomom Hornádu, najbližší prístup je z Letanoviec.

Cestný tunel Stratená

Hoci dnes na Slovensku cestných tunelov pribúda, pri obci Stratená je na ceste I. triedy tunel, ktorý bol jedným z prvých na území Slovenska.

Vybudovali ho v rokoch 1969 – 1971, je dlhý 326 metrov.

Tunel v útrobách hory Jarabka má nielen dopravný význam, ale je dôležitý aj z pohľadu ochrany a zachovania prírody.

Obchádza totiž vzácnu tiesňavu Stratenskej tiesňavy, ktorá by bola pri rozširovaní cesty na požadovanú úroveň nenávratne zničená.

Súbežne s cestným tunelom vedie aj železničný na trati Margecany – Červená skala.

Mimochodom, táto trať najmä na úseku od Telgártu cez Dobšinskú Ľadovú Jaskyňu, Stratenú, Palcmanskú Mašu, Dedinky až do Mlyniek je považovaná za jednu z krajinársky najkrajších na Slovensku.

Oplatí sa sadnúť do vlaku a prejsť si ju, len škoda, že tých vlakov jazdí na úseku čoraz menej.

Načítavam video...

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Je tento medveď skutočne po smrti, alebo zastrelili jeho "dvojníka"?

Priblížia sa na 500 metrov a je po nich.


U.S. Steel Košice.

Odborári vyjednali zvýšenie mesačnej tarifnej mzdy.


TASR

Prípad už rieši enviropolícia.


SITA
Ilustračné foto.

Páchateľovi hrozí basa až na desať rokov.


SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu