STARÁ ĽUBOVŇA. Aj v septembri pokračuje na hrade Ľubovňa archeologický výskum na mieste bývalých vojenských kasární.
„Tento rok sme počas archeologického výskumu objavili bežnú stolovú keramiku, fragmenty kachľových pecí, fajok a množstvo kovového materiálu, všetko z obdobia od polovice 17. po 19. storočie. K cennejším nálezom patrí medený gombík, pravdepodobne z uniformy vojaka, guľka z muškety a aj mince z rokov 1665, 1694, 1767 a 1851,“ priblížila doterajšie výsledky prác archeologička Ľubovnianskeho múzea Zuzana Kasenčáková.
Kasárne postupne zasypávali
Okrem hnuteľných nálezov sa podľa jej slov počas postupného znižovania terénu v interiéri kasární podarilo zachytiť aj priečky, spadnuté časti múrov kasární a otlačky drevených trámov na východnom hradnom múre.
Bývalé vojenské kasárne sa nachádzajú na treťom nádvorí hradu popri východnej hradbe, s ich prvým archeologickým výskumom sa začalo pred šiestimi rokmi.
Sondážny výskum sa realizoval v rokoch 2011 a 2012.
„Vďaka nemu sme zachytili múr týchto bývalých kasární. Vieme tiež, že kasárne boli po tom, ako prestali byť využívané, postupne zasypávané. Vyzdvihol sa tam materiál od 17. storočia až po 90. roky 20. storočia,“ vysvetlila Kasenčáková.
Vo výskume pokračujú
V tomto roku sa vo výskume pokračuje vďaka dotácii 15-tisíc eur, ktorú Ľubovnianske múzeum získalo od ministerstva kultúry.
„Môžeme tak realizovať plošný archeologický výskum v priestore bývalých vojenských kasární, ide o odkrytie celého ich interiéru,“ doplnila archeologička.
Výskum by mal trvať do konca novembra.
Podľa archeologičky sa vojenské kasárne spomínajú už v inventarizácii hradu z roku 1564 a ich podrobnejší opis sa nachádza aj v inventarizácii z polovice 18. storočia.
„Vojenské kasárne začali postupne zanikať po skončení spišského zálohu v roku 1772, keď hrad prestal byť obývaný, pravdepodobne aj kasárne sa vtedy prestali využívať,“ dodala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
