MARGECANY. Niekomu dajú sudičky do vienka hladkú cestu životom, inému pripravia kľukatý chodník plný nástrah, ktorý musí neraz zdolávať s vypätím všetkých síl.
K tým druhým patrí aj Karel Pfeiffer, rodák z Hnileckej doliny, ktorého život poznačila najskôr vojna a potom totalitný režim.
Margecianska vápenka funguje od roku 1893 vápenka.
Gelnický okres patrí k najmenším. Leží učupený v horách Čítajte A práve tu sa 14. júna 1936 Karel Pfeiffer narodil.
Otec Karl pochádzal z neďalekého Švedlára, kde jeho rodina žila už po stáročia. Bol to slovenský Nemec. Matka Františka Bendová bola pôvodom Češka.
Rodičia sa zoznámili v Banskej Bystrici a keďže K. Pfeiffer pracoval v margecianskej vápenke ako účtovník, dostal tam kancelársky byt.
V januári 1941 sa rodina rozrástla o brata Otta.
Doma hovorili po slovensky, len mama niekedy po česky.
Otec musel narukovať k esesákom
V septembri 1942 nastúpil malý Karel do školy v Jaklovciach a vojnu najprv nevnímal. Okolo vápna bolo rušno – kone, vozy, nákladné autá, množstvo ľudí a najmä parné lokomotívy.
Rád sledoval vlaky. Bolo ich viac. Vždy najskôr lokomotíva, dva vagóny s pieskom a dlhý vojenský vlak s technikou, na ktorom nemeckí vojaci spievali ľudové piesne
. V roku 1943 musel narukovať aj jeho otec.
Slúžil v jednotke SS v Jablonci nad Nisou a aj tam pôsobil ako účtovník.
Namiesto hračiek balili cukor a múku
Raz v noci matka so synmi počuli zvuk diel. Bol október 1944 a v okolí bolo veľa partizánov.
Františka pochopila, že ich už nič pekné nečaká, a tak využila možnosť evakuácie na západ.
Chlapci boli prekvapení, keď si museli obliecť tri košele a dva kabáty, no obmedzená váha batožiny im neumožňovala zobrať so sebou veľa vecí. Do batohov namiesto hračiek brali cukor a múku...
Vojenské nákladné vozidlá ich na korbe celý deň viezli k Zakopanému, potom cestovali vlakom naprieč celým Poľskom. Niekde na opustenej zastávke museli všetci vystúpiť a nechať si skontrolovať papiere. Ich doklady sa stratili.
Neopísateľný detský strach. Hodiny čakania. Nakoniec sa za nich zaručil nemecký dôstojník a rodina mohla odcestovať.
Malý „fašista“
Na rozdiel od mnohých iných mali kam ísť. Starí rodičia z matkinej strany žili v Novom Meste nad Metují. Mali len dve miestnosti – kuchyňu a spálňu.
V tej spali všetci – babička, dedo, ich deti Láďa, Květa a Pepík, no a potom aj Kája a Otík z mamičkou.
Bežný život v českom mestečku nebol jednoduchý. Spolužiakom rodičia zakazovali, aby sa s Karlom hrali, posmievali sa mu, nadávali mu do fašistov...
Raz sa Karel učil na požičanom bicykli jazdiť, ich ulica mala asi 300 metrov tam a späť, mnoho ľudí sedelo pred domami, rozprávali sa.
Aj pani Novotná a jej syn, ktorý po Karolovi hádzal piesok. Neskôr vymenil muníciu – kamene letia lepšie.
Napokon ho zasiahol do hlavy. Ako sa len pani Novotná nahlas smiala, keď jej syn trafil toho malého „esesáka“.
Matku súdili v Gelnici
Ešte horšie chvíle nastali po skončení vojny.
Otec síce rodinu vyhľadal, ale jeden zo susedov ihneď úradom oznámil, že je tam príslušník SS.
Zatkli ho miestni vojaci, následne strávil mesiace na nútených prácach a v roku 1946 ho poslali do Nemecka.
Zatkli aj matku a ako manželku nemeckého vojaka ju označili za kolaborantku.
Súdili ju na Slovensku – v Gelnici a prepustili ju až po štyroch mesiacoch.
Zamestnala sa v továrni a začala nový život.
Asi dva roky po vojne sa po druhýkrát vydala za zvárača Josefa Lepša z Náchoda, ktorý oboch vyženených synov nechal premenovať po sebe.
Skauting ho pohltil
Pre desaťročného Karla sa začala nová životná etapa, keď sa mu jediný priateľ Pepík Zelený pochválil, že chodí do oddielu vodných skautov v neďalekom Krčíne.
Tu od roku 1946 spoznal skutočné priateľstvo.
Bol fascinovaný – morzeovka, skautské uzly, na stene namaľovaný Indián! Nikto mu nenadával, deti aj dospelí sa k nemu správali pekne. Ich vodcom bol pán Bednář, ktorého prezývali Doktor.
Rozprával im o láske k vlasti, o podstate skautingu, o váhe chlapského slova.
Ako bol len Karel po Nežnej revolúcii prekvapený, keď si vyžiadal svoju zložku.
Eštebácke protokoly totiž podpísal Bednář ako kapitán ŠtB. Vďaka jeho vplyvu sa totiž Karel stal triednym nepriateľom, zatiaľ čo Doktor bol vykonávateľom politickej zlovôle totalitného režimu.
Len dotvoril obrázok...
Keď bol Karel v poslednom ročníku základnej školy, v decembri 1950 vyšlo nové vydanie časopisu Pionieri Vpred, s obrázkom Josifa Vissarionoviča Stalina.
Ceruzkou obrázok dotvoril a Stalin mal zrazu červené fúzy, na stole Mein Kampf, na ramenách hákový kríž.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
