KEŽMAROK. V Kežmarku si v pondelok pripomínajú 360. výročie narodenia kežmarského rodáka Imricha Thökölyho (1657-1705), vodcu protihabsburského stavovského povstania.
Podľa riaditeľky Múzea v Kežmarku Eriky Cintulovej sa členovia jeho rodiny preslávili ako odporcovia absolutizmu a vďaka nim bol v meste vybudovaný drevený artikulárny kostol.
„Celá rodina Thökölyovcov, predovšetkým Štefan II. Thököly a Imrich, dosť ostro vystupovali proti cisárskemu absolutizmu, boli práve tými, ktorí viedli proticisárske povstanie. Na jednej strane boli známi ako rebeli, na druhej strane sa vďaka nim začali budovať evanjelické kostoly, vznikla sloboda evanjelikov, ktorí v období reformácie prešli ťažkými rokmi, no a vďaka tejto rodine má Kežmarok aj nádherný hrad,“ povedala Cintulová.
Práve pri príležitosti výročia sa v pondelok v meste začína dvojdňová medzinárodná odborná konferencia s témou Rod Thököly.
Štyri generácie na hrade
Na hrade v Kežmarku sídlili štyri generácie rodiny Thökölyovcov, a to v rokoch 1579 až 1684.
„Posledný muž z tejto generácie, knieža Imrich Thököly, sa narodil v Kežmarku 25. septembra 1657. Študoval v rodnom meste a na prešovskom kolégiu, zdržiaval sa aj na rodinnom Oravskom hrade. V roku 1670 utiekol z Oravy do Sedmohradska, aby sa nedostal do rúk cisára. Imrichov otec Štefan II. bol totiž jedným z organizátorov Wesselényiho sprisahania, namiereného proti cisárovi. V roku 1678 sa Imrich postavil na čelo ďalšieho stavovského povstania uhorskej šľachty, ktoré bolo namierené proti absolutistickej moci cisárskeho habsburského rodu,“ opísala v minulosti udalosti kežmarská historička Nora Baráthová.
Po bitke pod Viedňou v roku 1683 bol nakoniec Thököly nútený uchýliť sa k svojim bývalým spojencom do Turecka, kde v meste Izmir zomrel 13. septembra 1705.
„Podľa závetu, ktorý zanechal, si prial byť pochovaný v Sedmohradsku alebo Uhorsku v niektorom, ako sa uvádza, na kľúč uzavretom evanjelickom kostole,“ dodala Baráthová.
Jeho pozostatky však odpočívali dvesto rokov v Turecku. „Dňa 18. apríla 1904 vydal cisár František Jozef rozhodnutie o prinesení pozostatkov Thökölyho a Rákócziho do vlasti,“ dodala.
Pozostatky previezli do Kežmarku
Pozostatky Thökölyho do Kežmarku priviezli 30. októbra 1906, umiestnili ich do mauzólea v Novom evanjelickom kostole.
Pre Kežmarčanov išlo podľa Baráthovej o slávnostný deň. Domy boli vyzdobené, na každom viala uhorská zástava, na uliciach tiež postavili tri víťazné oblúky a školáci dostali na dni 29. a 30. októbra voľno, uviedla historička na základe opisov z dobovej tlače. Udržiavať poriadok malo v ten deň asi 400 žandárov.
Prevoz rakvy na pohrebnom koči do mauzólea sprevádzal slávnostný sprievod a zvonenie všetkých kežmarských zvonov.
V rovnakom roku boli prevezené pozostatky aj Thökölyho nevlastného syna Františka Rákocziho II. a jeho matky Ilony Zrínyi, avšak do Dómu sv. Alžbety v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
