STARÁ ĽUBOVŇA. V skanzene pod hradom Ľubovňa pribudne v najbližších týždňoch ďalšia stavba, pôjde o sýpku z obce Hromoš (okres Stará Ľubovňa) z polovice 20. storočia.
Jej poskladaním sa doplní ďalší objekt do novej ulice v skanzene, nazvanej Slovenská ulica.
Opäť bude predstavovať ukážku toho, ako to kedysi vyzeralo na dedine.
„Takýmto spôsobom sa nám vyprázdni naša skládka, pôjde o poslednú stavbu z nej. Tešíme sa tomu, že ju dostaneme na oči verejnosti. Umiestnenie na skládke takýmto stavbám neprospieva, stáva sa, že tam hnijú a podpíše sa na nich aj zub času,“ povedal riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.
Uvidíme ju na budúci rok
Verejnosti však bude sýpka sprístupnená až v budúcom roku.
Múzeum získalo na jej postavenie 15-tisíc eur z Fondu na podporu umenia.
Kultúru zo Spiša a Šariša približuje skanzen pod Ľubovnianskym hradom Čítajte
Naposledy pribudla v Ľubovnianskom skanzene drevenica z obce Údol, postavili ju v tomto roku.
Podobne ako plánovanú sýpku si ju budú môcť návštevníci pozrieť až na budúci rok.
Ako v minulosti informovala etnografka Ľubovnianskeho múzea Barbora Šumská, stavba potrebuje určitý čas na to, aby sa ustálila, až potom sa môže pokračovať v úpravách interiéru a jeho zariaďovaní.
Drevenica by mala byť vybavená kópiami tradičného nábytku, nachádza sa tam aj funkčná pec.
V objekte plánuje múzeum organizovať tvorivé dielne a edukačné programy pre deti a študentov.
Fakty
Ľubovniansky skanzen bol verejnosti sprístupnený v roku 1985, nateraz je návštevníkom prístupných 27 objektov.
Nachádzajú sa v ňom napríklad zrubové obytné domy postavené v prvej tretine 20. storočia, dom pastiera z Litmanovej, roľníka a obecného richtára z Veľkej Lesnej, ale aj roľnícka usadlosť z Údola či stolárska dielňa.
Súčasťou usadlostí sú aj maštale, stodoly a sýpky.
V areáli si tiež návštevníci môžu pozrieť zrubovú kováčsku vyhňu z obce Torysa z druhej polovice 19. storočia a mlyn zo Sulína.
Skanzenu dominuje drevený gréckokatolícky chrám z Matysovej z roku 1833, ktorý patrí k najvýznamnejším pamiatkam ľudovej sakrálnej architektúry na východnom Slovensku.
Do expozície bol premiestnený v roku 1979 a v roku 1991 bol opätovne vysvätený.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
