František Kunzo spomína na najväčšie úspechy vo svojej kariére

František Kunzo patril medzi najvýznamnejších hráčov bývalej ČSSR.
František Kunzo patril medzi najvýznamnejších hráčov bývalej ČSSR. (Autor: archív)
Marián Dic|3. nov 2017 o 00:00

Pôsobenie v Dukle Banská Bystrica a reprezentácii ČSSR si váži najviac.

SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Jeden z najvýznamnejších, v súčasnosti už futbalových veteránov je aj 63-ročný František Kunzo.

Tento rodák zo Spiša ako 17-ročný rozbehol svoju úspešnú kariéru doma v Spišskom Hrušove, odkiaľ odišiel do neďalekého klubu v Rudňanoch.

Po týchto pôsobiskách sa pomerne rýchlo dokázal nielenže presadiť nielen v tímoch seniorov, ale vďaka predvedeným výkonom sa prebojovať až do československej reprezentácie.

S ňou sa mu navyše podarilo dosiahnuť výnimočné prvenstvo, keď na Olympijských hrách v roku 1980 v hlavnom meste Ruska Moskve s tímom Československa, v ktorom odohral 11 stretnutí, získal zaslúženú zlatú medailu.

V priebehu nastávajúcich hráčskych rokov pôsobil vo futbalových kluboch nielen na východnom Slovensku, ale aj 10 rokov v bývalej Dukle Banská Bystrica, kam v roku 1973 nastúpil na na základnú vojenskú službu.

Zásluhou predvedených výkonov, stúpajúcej formy a spoľahlivej hry v obrannej činnosti si vytvoril ešte väčšie meno, čím zároveň aj zvýšil záujem priaznivcov „koženej“, ktorí si ho veľmi obľúbili.

Viditeľne to potvrdzujú aj dosiahnuté prvenstvá nielen s Duklou Banská Bystrica, do ktorej prišiel v devätnástich ešte iba ako do druholigového klubu.

Po troch rokoch pôsobenia v klube vybojoval s mužstvom nielen postup do najvyššej česko-slovenskej ligy, ale potešiť sa naplno mohol aj zo zisku Slovenského pohára.

Z triumfu v tejto pohárovej súťaži sa radoval aj pri svojom poslednom domácom prvoligovým pôsobení v Lokomotíve Košice (1983-1985), kde patril medzi ťahúňov vtedajšieho kolektívu.

V najvyššej súťaži pritom odohral necelú dvojstovku stretnutí, ktoré môžeme všetci otvorene považovať za vydarené.

Dlhodobo najskalnejší a vekovo starší priaznivci „koženej“ nielen v Sp. N. Vsi, ale aj na Slovensku, vás veľmi dobre poznajú ako jedného z najkvalitnejších hráčov, ktorý sa stal svojou futbalovou popularitou príkladom pre rozvoj tohto kolektívneho športu najmä vo svojom kraji. Ako si v terajšom období spomínate na vtedajšie účinkovanie nielen v kluboch na Slovensku, ale aj v československej reprezentácii, kde ste dokázali zažiť množstvo príjemných chvíľ a popritom i dosiahnuť viacero výnimočných úspechov?

„Najkrajšie futbalové roky som zažil počas pôsobenia v Dukle Banská Bystrica, kde sa v tejto dobe vystriedalo veľa vynikajúcich futbalistov a reprezentantov ako Ondruš, Jurkemik, Polák, Farkaš, Kolkus, Kocian, Keketi a iní. V olympijskom mužstve som pôsobil od jeho začiatku a taktiež som v ňom zažil nesmierne veľa vynikajúcich futbalistov, s ktorými sme dokázali postupom času vytvoriť skvelý kolektív. Po zájazdoch v Brazílii a v Mexiku sa začalo formovať kvalitné mužstvo na olympiádu v Moskve, pričom nielen pre mňa, ale i pre ostatných známych hráčov nebolo vôbec jednoduché dostať sa do reprezentačného mužstva, pretože na OH do Moskvy malo ísť len 17 hráčov. Nakoniec svojimi výkonmi v Brazílii, Mexiku a v ďalších medzištátnych zápasoch som si dokázal vybojovať svoje miesto v základnom výbere, čo ma výkonnostne a psychicky posunulo omnoho ďalej. Na OH v Moskve sme pôsobili ako jedno z najpo-prednejších a výkonnostne vynikajúcich mužstiev, pričom sme tvorili veľmi dobrú partiu nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Samozrejme, aj mňa osobne veľmi tešilo, že som mohol v takom výnimočnom kolektíve pôsobiť. V priebehu olympiády sme od zápasu na zápasu čoraz kvalitnejšie napredovali, zásluhou čoho nám začalo stúpať aj herné sebavedomie. Nakoniec sme sa presvedčila, že neustála herná pohoda a nesmierne silný tímový duch sa stali skutočnosťou a priniesli nám zisk najcennejšieho triumfu. Dokázali sme sa stať olympijskými víťazmi, čím sme vo vtedajšom období spoločne získali nielen prvé, ale aj posledné zlaté medaily vo futbale pre ČSSR. Prvenstvo nás, samozrejme, dlhý čas nesmierne tešilo a oslavy po jeho zisku trvali až do rána. Na druhý deň všetkých zlatých olympionikov pozval aj bývalý generálny tajomník ÚV KSSZ L. Brežnev do Kremľa, kde pokračovala ďalšia časť našej oslavy. Po príchode domov na letisku v Prahe nás srdečne uvítal aj vtedajší predseda vlády, po pričom gratuláciám nebolo konca.“

Futbaloví fanúšikovia v ére socializmu dozaista veľmi dobre vedeli, že práve táto najpopulárnejšia kolektívna hra na svete bola v bývalom Československu akýmsi stredobodom záujmu vtedajších priaznivcov. V súčasnosti síce tento šport na Slovensku neustále zvykne priťahovať predovšetkým na štadióny veľkoklubov početné množstvo divákov, no rozdielov v celkovej úrovni, atraktivite a obľúbenosti je momentálne prekvapujúco až podstatne veľa. V čom vidíte najväčšie pozitíva, ale aj nedostatky, ktoré dokážu brániť nastávajúcemu úspešnému rozvoju a napredovaniu futbalu v blízkej budúcnosti?

„V čase mojej futbalovej kariéry boli štadióny pomerne vždy plné fanúšikov, prevládala radosť hrať pred toľkými divákmi. Hrával sa atraktívny futbal a v každom ligovom mužstve pôsobili aj reprezentanti, ktorí taktiež priťahovali ľudí na tribúny. V terajšej dobe podľa mňa už mladí chlapci odchádzajú do zahraničia za lepšími podmienkami, čím naša liga trochu stráca na atraktívností. Navyše, ligové stretnutia sa niekedy hrávajú aj neskoro večer, čo spôsobilo, že niektorí fanúšikovia z okolia už prestali chodiť na zápasy.“

Počas vašej bohatej hráčskej kariéry ste zažili kvantum triumfov. Ktoré, okrem spomínanej olympiády, vo vašej kariére považujete za najväčšie a dokázali vás v pomerne rýchlom čase posúvať vo vašom futbalovom živote nahor?

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»František Kunzo spomína na najväčšie úspechy vo svojej kariére