Korzár logo Korzár Spiš
Streda, 29. január, 2020 | Meniny má Gašpar

Deň, ktorý zmenil Tatry. Pozrite si fotografie spred 13 rokov

Víchrica zničila 19. novembra 2004 až 12-tisíc hektárov lesa.

Spúšť po veternej smršti v Tatrách z 19. 11. 2004. (Zdroj: Ján Krošlák)

VYSOKÉ TATRY. Piatok 19. novembra 2004 navždy zmenil tvár Vysokých Tatier, ako ich poznali mnohé generácie ľudí.

V ten deň popoludní a podvečer prišiel do tatranskej oblasti mohutný studený front, sprevádzaný extrémnym vetrom, ktorý dosahoval až silu orkánu.

Tomuto javu, padavému horskému vetru, sa odborne hovorí bóra.

Tá spred trinástich rokov (dostala meno Alžbeta), v dvoch tesne po sebe nasledujúcich fázach, zanechala na vegetácii Tatier fatálne následky a natrvalo zmenila ich podobu.

Hoci meteorológovia varovali vopred pred extrémnym vetrom, jeho skutočná sila a najmä dopad zrejme zaskočili každého.

Článok pokračuje pod video reklamou

"Pôvodne juhozápadný vietor sa v priebehu dvoch hodín zmenil na severozápadný. Ničivú silu prvotného juhozápadného až západného prúdenia znásobil dýzový efekt vyvolaný zúžením a zdvihnutím rozmedzia Liptovskej a Popradskej kotliny v oblasti Štrbského prahu. Následne sa ťažký studený vzduch nazhromaždený na severnej strane Tatier prevalil ako mohutný vodopád na južné stráne Tatier – najprv cez nižšie Červené vrchy dolu Tichou dolinou smerom na Podbanské, potom cez vyššie hrebene Vysokých Tatier medzi Vyšnými Hágami a Tatranskou Kotlinou. Ničivý účinok vetra sa prejavil hlavne v podhorí. Masa studeného vzduchu narazila na tatranské lesy a osady približne v nadmorskej výške 700 až 1 200 metrov," uvádza o pôvode a príčinách ničivého vetra web Štátnych lesov TANAP-u.

Les v starej podobe prestal existovať

Tatranský, prevažne smrekový les najmä v podhorí, ako sme ho roky poznali, prakticky za pár hodín prestal existovať.

Vietor vyvrátil alebo polámal 12-tisíc hektárov lesa prevažne v Tatranskom národnom parku (TANAP), v páse dlhom vyše 30 kilometrov.

Veternú kalamitu týchto rozmerov v Tatrách dovtedy preukázateľne nezaznamenali, podobná sa spomína v archívoch v roku 1915.

Na zmenu krajiny ľudia reagovali veľmi emotívne. To, čo roky symbolizovalo Tatry, vytváralo aj ich špecifickú klímu na podhorí, bolo razom nenávratne preč. Okamžite sa rozbehli mnohé aktivity, a aj finančné zbierky na obnovu tatranského lesa.

Pravdu však mali aj odborníci, ktorí poukazovali na to, že živelná pohroma s katastrofickými následkami bola len otázkou času.

Umelo vysadená smreková monokultúra totiž len ťažko mohla odolať vetru podobnej sily, čo sa v ten deň, a aj v nasledujúcich rokoch, prejavilo postupnou zmenou krajiny a rozsiahlou devastáciou ekosystému nielen vo Vysokých Tatrách.

Pod pojmom tatranský les totiž v tomto prípade zďaleka nešlo len o stromy, ale o celý ekosystém, s faunou, pôdnymi pomermi, vodou a ďalšími prvkami, ktoré kalamita zasiahla.

Následky sú ďalekosiahle a dodnes citeľné

Materiálne škody na lesoch, stavbách a komunikáciách vyčíslili na stovky miliónov vtedajších slovenských korún.

Pri veternej kalamite vo Vysokých Tarách vyhasol aj jeden ľudský život, zomrel vodič auta, na ktorý spadol strom.

Odstraňovanie bezprostredných následkov vetra trvalo niekoľko mesiacov.

V ďalších rokoch sa Tatrami prehnalo niekoľko ďalších extrémnych víchric, ktoré ničili zvyšky lesa, načaté v novembri 2004. Nemali však už takú silu ani katastrofický dopad.

Zabrániť sa nedalo ani niekoľkým rozsiahlym požiarom na kalamitiskách, do lesov sa dostal v nezvyčajnom množstve lykožrút.

Podkôrny hmyz sa z padnutej drevnej hmoty posunul aj do zdravého lesa, ktorý ostal stáť, a na rozsiahlych plochách ho zničil.

Vojna o tatranskú kalamitu

Najviac medializovanou a diskutovanou témou sa stala téma spôsobu spracovania kalamity a obnovy tatranského lesa.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte Korzar.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C55DR na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M55DR na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Rastliny

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém:
Lesy

Neprehliadnite tiež

Vedci z Prešovskej univerzity vyšľachtili novú odrodu maku

Azurit je úrodnejší a kvalitnejší ako doteraz registrované druhy.

Nová odroda je už aj registrovaná.

Trebišovčanky zlákala do Nemecka, nútila ich k prostitúcii

Košičanka sa v Írsku účelovo zosobášila s Pakistancom.

Ilustračné foto.

Pašerákovi našli cigarety v aute aj doma. Po druhý raz

Colníci zaistili spolu takmer stotisíc nelegálnych cigariet.

Cigarety mal dobre ukryté.
Vyšetrovanie nehody ešte stále prebieha.

Hlavné správy zo Sme.sk

Café Európa: Trianon. Storočná krivda Maďarov

V júni uplynie sto rokov od uzavretia Trianonskej mierovej zmluvy.

Ilustračné foto.
CYNICKÁ OBLUDA

Úspech hrádze proti extrémizmu

Vždy, keď sa stal prúser, zaznelo, že táto trojkoalícia musí ostať, lebo je hrádzou proti extrémizmu.

Mária Šofranko
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

OĽaNO môže strážiť, ale nie vládnuť

Chce to len čestného vedúceho agentúry bez osobných a politických ambícií.

Peter Schutz

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop