KEŽMAROK. Na prvý pohľad možno nenápadné podtatranské mesto. No v skutočnosti jedna z historických vzácností východoslovenského regiónu.
Kežmarok má za sebou naozaj bohatú históriu a slávne časy. Pobudli v ňom aj najvýznamnejšie osobnosti našich dejín a od nepamäti to bolo centrum vzdelania na Spiši a východisko pre tatranských bádateľov.
Vznikol v stredoveku z troch pôvodných osád do jedného celku. Už v roku 1269 získal mestské výsady a od roku 1348 ho chránili mestské hradby.
Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách spájajúcich Orient so severom Európy urýchlila jeho hospodársky rozvoj.
Obchodovali s celou Európou
Kežmarok bol počas minulých storočí veľmi živým mestom.
V 15. – 19. storočí tu pracovalo vyše 40 remeselníckych spoločenstiev cechov, väčší počet cechov na území Slovenska bol už len v Košiciach.
Mesto v celej Európe preslávili ihlári, zlatníci, stolári, farbiari a aj chýrni kežmarskí tkáči a súkenníci, ktorých výrobky poznali až v Grécku a Albánsku.
Tkanie a výroba plátna mali napokon v Kežmarku naozaj dlhú históriu.
V roku 1860 tam bola založená prvá továreň – mechanická pradiareň a tkáčovňa ľanu, v roku 1884 nasledovala fabrika na spracovanie ľanu a v roku 1901 na výrobu súkna.
Mestská pamiatková rezervácia
História dýcha v Kežmarku hádam na každom kroku. Centrum mesta je mestskou pamiatkovou rezerváciou a milovníci histórie si naozaj prídu na svoje.
Ku kežmarským vzácnostiam patrí Kežmarský hrad, ktorý svoju renesančnú podobu nadobudol po rozsiahlej prestavbe v rokoch 1572 až 1624.
Vzácna je aj zo 14. storočia pochádzajúca Bazilika sv. Kríža, ktorá bola postavená na mieste staršej románskej kaplnky.
V jej susedstve stojí od roku 1568 renesančná zvonica, najstaršia a najkrajšia na Spiši.
Pýchou Kežmarku je každopádne evanjelický drevený artikulárny kostol, ktorý v roku 1717 pristavili k staršej kamennej sakrálnej stavbe z roku 1593, ktorá dnes vytvára jeho sakristiu.
Táto jedinečná drevená stavba z tisu a červeného smreka bola postavená bez použitia jediného kúska kovu.
Barokový interiér kostola je tiež vyrobený z dreva. Umelecky veľmi cenný je najmä kostolný organ s drevenými píšťalami.
Študoval tu aj Hviezdoslav
Vzácne poklady ukrýva aj budova lýcea. Je v nej umiestnená najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe, v ktorej je 150-tisíc zväzkov všetkých možných odborov i svetových jazykov.
Kežmarské lýceum bolo totiž oddávna miestom, kde pôsobili vyučujúci a študovali žiaci z celej strednej Európy a mnohí sa napokon stali významnými umelcami, vedcami či politikmi.
K najznámejším patria Pavel Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, bratia Ján a Samo Chalupkovci, Janko Kráľ, Jonáš Záborský, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Kukučín, maliari Ladislav Medňanský či Peter Bohúň, Aurel Stodola a mnohí iní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
