V Kežmarku prišiel na svet a prežil prvé roky svojho života aj šéf slovenských policajtov TIBOR GAŠPAR. Takto si na rodné mesto zaspomínal v rozhovore.
Pochádzate z Kežmarku, koľko zo svojho života ste v tomto meste prežili?
– Narodil som sa v Kežmarku v roku 1962. Keď som mal 15 rokov, teda po ukončení základnej deväťročnej školy, som odchádzal na „týždňovky“ študovať na strednú priemyselnú školu do Michaloviec. Následne som nastúpil na štúdium na vysokej škole v Bratislave. Po skončení vysokej školy som si založil rodinu a naším spoločným domovom sa stalo mesto Nitra.
Aké bolo detstvo v Kežmarku?
– Napriek tomu, že som prežil detstvo v inom spoločenskom režime, mám naň nezabudnuteľné spomienky. Bolo to detstvo bez internetu, mobilov a dnešných moderných technológií. Spolu s mojimi kamarátmi sme boli neustále športovo aktívni. Vo voľnom čase sme hrávali volejbal, často sme si organizovali rôzne športové súťaže. Cez víkendy sme stanovali v prírode v okolí Kežmarku a organizovali výlety do blízkych Vysokých Tatier. V tom čase som mal už prečítanú väčšinu kníh z mestskej knižnice. Veľa pekných zážitkov som tiež zažil ako člen pionierskej dychovky.
Keby ste sa teraz prešli mestom, ktoré časti sa vám vybavia ako prvé a čo sa k nim viaže?
– Obľubujem prechádzky historickým centrom mesta, kde som býval do svojich 12 rokov. Rád sa vraciam k rodičom na sídlisko Sever, ktoré sa nachádza pod bývalou mestskou zjazdovkou, kde som sa učil lyžovať. Mám živé spomienky na promenádu v parku pri mestskom hrade. Ale miest, ku ktorým mám vzťah z detstva je omnoho viac.
Ak by ste mali vybrať najmilšiu spomienku, ktorá by to bola?
– Možno to súvisí s blížiacimi sa vianočnými sviatkami, no pre mňa sú to zasnežené Vianoce v Kežmarku. Vtedy nebolo ničím výnimočným, že na Štedrý deň husto snežilo, mrzlo a ja som s celou rodinou ozdoboval čerstvo vypílený strom, ktorý mal typickú vôňu živice.
Do ktorej školy ste chodili? A prezraďte, boli ste vzorný žiak, alebo beťár, ktorý aj čo-to povystrájal?
– Navštevoval som základnú deväťročnú školu, ktorú sme volali „Hradná“, pretože je v blízkosti mestského hradu. Bol som normálny školák, ktorý sa sem-tam priplietol aj do problémov... Moje školské výsledky by asi lepšie zhodnotili moji pedagógovia, na ktorých, mimochodom, rád spomínam.
Chlapci sa radi hrávajú na policajtov, bola to aj vaša obľúbená zábava?
– Moje detstvo bolo viac poznačené športom. Začínal som s volejbalom už v žiackej kategórii a skončil som reprezentovaním Kežmarku v mužskom družstve v najvyššej národnej lige. K tomuto športu ma priviedol môj otec. Od detstva som ale aj rád lyžoval a vo voľnom čase, napr. aj cez prvé uhoľné prázdniny, som vypomáhal pri prevádzke vleku na mestskom lyžiarskom svahu. V istom období som robil aj plavčíka na mestskom kúpalisku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
