STARÁ ĽUBOVŇA. Črepy s rôznofarebnou glazúrou, rytou výzdobou, mince zo 17., 18. a 19. storočia, medené gombíky či guľku z muškety sa podarilo objaviť archeológom počas tohtoročného výskumu priestoru bývalých vojenských kasární na jednom z nádvorí hradu Ľubovňa.
Ako informoval riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík, v budúcnosti by chceli túto plochu výskumu sprístupniť turistom, obohatená by mala byť o interaktívne prvky.
„Už počas samotného výskumu boli vojenské kasárne sprístupnené pre detského návštevníka vo forme vyučovacej hodiny Hráme sa na archeológov a počas odborného stretnutia východoslovenských archeológov,“ poznamenal.
Preskúmaný interiér bol naskenovaný, vďaka čomu vznikol 3D model kasární.
Ľubovnianske múzeum už od roku 2011 systematicky skúma priestor bývalých vojenských kasárn na treťom nádvorí hradu.
V rokoch 2011 a 2012 bol realizovaný sondážny výskum, ktorý poukázal na postupné zasypávanie a dokladal zánik kasární v niekoľkých časových obdobiach.
Projekt „Pokračovanie v archeologickom výskume na III. nádvorí hradu Ľubovňa – vojenské kasárne“ sa múzeu tento rok podarilo uskutočniť v rámci dotačného systému Ministerstva kultúry SR.
Vďaka nemu sa celoplošne odkryl interiér vojenských kasární.
Čo odhalil výskum
„Výskumom sa zachytil západný múr vojenských kasární aj predpokladané kamenné konštrukcie, teda priečky, ktoré korešpondujú s vojenským mapovaním z roku 1773. Na vnútornej strane východného hradobného múru bol po celej dĺžke zachytený pozostatok parkánu, ktorý podrobnejšie popisuje poľská ilustrácia z roku 1564. V blízkosti renesančného paláca bola v hĺbke šesť metrov od terajšej úrovne terénu zachytená pochôdzna úroveň odkrytej strieľne,“ priblížil výsledky výskumu Mikulík.
Interiér vojenských kasární bol podľa jeho slov vykurovaný kachľovými pecami, ktorých existenciu dokladá odkrytá kamenná architektúra a početné nálezy polychrómovaných kachlíc s florálnou, zoomorfnou, antropomorfnou a geometrickou výzdobou.
Na archeologickom výskume vojenských kasární sa podieľalo 43 študentov, ktorých mzdy boli hradené z dotácie ministerstva kultúry a spolufinancovaním z rozpočtu Ľubovnianskeho múzea.
„Výsledky výskumu podávajú jasnejšiu informáciu v súvislosti so stavebným vývojom hradu Ľubovňa a prispievajú ku kvalitnejšiemu spracovaniu architektonicko-historického výskumu,“ dodal riaditeľ múzea v Starej Ľubovni.
Po výskume bude nasledovať konzervácia odkrytých architektonických prvkov.
Podľa archeologičky múzea Zuzany Kasenčákovej sa vojenské kasárne spomínajú už v inventarizácii hradu z roku 1564 a ich podrobnejší opis sa nachádzal aj v inventarizácii z polovice 18. storočia.
„Vojenské kasárne začali postupne zanikať po skončení spišského zálohu v roku 1772, keď hrad prestal byť obývaný, pravdepodobne aj kasárne sa vtedy prestali využívať,“ dodala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
