POPRAD. S obdobím od Lucie po Štedrý večer sa na Spiši spájalo viacero zvykov a tradícií, týkali sa nielen mladých dievčat, ale aj mládencov a roľníkov.

„Výdajachtivé dievčatá začali na Luciu hrýzť jablko a každý deň z neho kus odhryzli tak, aby im ostal posledný hlt na Štedrý večer. Jablko dojedli pri zvonení na polnočnú omšu a krstné meno toho človeka, ktorého stretli ako prvého, mal niesť aj ich budúci manžel,“ priblížila jeden zo zvykov kežmarská historička a spisovateľka Nora Baráthová.

„Ďalšie dievčatá zase v deň Lucie, stojac pod odkvapovou rúrou, v Kežmarku nazývanou rína, zašili si ľavou rukou orech do ľavého vrecka. Na Štedrý večer ho o deviatej hodine rozlúskli a zjedli, ako prvého mali stretnúť budúceho manžela alebo niekoho z jeho rodiny,“ pripomenula Baráthová.

Podľa ďalšej verzie bolo treba zašitý orech cestou na polnočnú omšu rozbiť o nejakú rínu a prvý, koho dievča stretlo, mal byť jej manželom.

Nakreslili štvorčeky

Na Luciu a ďalšie dni sa chystali aj roľníci, keďže dvanásť dní do Štedrého večera predstavovalo aj dvanásť mesiacov roka.

„Na povalovú hradu nakreslili dvanásť štvorčekov, každý symbolizoval iný mesiac. Podľa toho, aké bolo počasie na Luciu, také malo byť v januári, a tak ďalej. Ak bolo jasno, štvorček ostal prázdny, ak bolo škaredo, štvorček sa zaplnil šikmými čiarami,“ opísala historička.

Podľa takto pokreslených štvorčekov sa následne prorokovalo počasie na nasledujúci rok.

Počas dvanástich dní usilovne pracovali podľa Baráthovej aj naivní mládenci, ktorí verili, že na polnočnej omši je možné vidieť tancovať bosorky okolo oltára alebo ich uvidia lietať na krížnych cestách.

„O polnoci na Luciu bolo treba ísť na cintorín, vziať z rakvy deravú dosku, zobrať ju domov, pričom nesmel odvážlivca nikto vidieť, a pri večernom zvonení sa každý deň niečo z dosky odrezalo a potom sa už mohla vziať na polnočnú omšu. Cez otvor dosky bolo vidieť tancujúce bosorky,“ priblížila jednu z povier.

Ďalší mládenci počas týchto dní napríklad vyrábali stolček, takzvaný šamerlík.

V strede dosky na sedenie bol tiež otvor.

„Podľa jednej verzie stačilo na polnočnej omši cez otvor pozerať, podľa druhej museli na stolčeku mládenci sedieť. Iba tak mohli vidieť strigy, ktoré sedeli chrbtom k oltáru,“ doplnila.

Iní zase na Luciu pri kláte dreva na rúbanie pozbierali drobné konáriky, tie na Štedrý večer na krížnych cestách zapálili a údajne videli bosorky lietajúce na metlách, kutáčoch a pekárskych lopatách.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš