KEŽMAROK. Z ktorej strany grúlili prasiatka, tým smerom sa mali vydať. Na Silvestra sa spoločne v rodine ľudia zabávali hrou šťastia. Prinášame vám staré vianočné zvyky.

S Vianocami sú späté tradície, o ktorých sa dnes už veľa nehovorí.

Na Štedrý večer sa kedysi najviac tešili dievčatá. Práve tento čas im prezradil, či sa niekedy vydajú.
„Pri zvonení na polnočnú utekali do drevárne, brali naslepo náruč dreva. Ak bol počet polienok párny, do roka sa mali vydať. Ak bol nepárny, s vydajom museli čakať,“ uvádza Nora Baráthová, historička a spisovateľka z Kežmarku.

Dievčatá museli mať tiež dobré uši. Dávali pozor na štekot psov a grúlenie prasiat. „Z ktorej strany ich bolo počuť, tým smerom sa mali dievčatá vydať,“ dodáva Baráthová.

Ježiško je tu

Na Štedrý večer o polnoci mali bohoslužby len katolíci.

„Evanjelici nemeckej národnosti žijúci vo Veľkej Lomnici zažali stromček, na deti zazvonili kravským zvoncom, čo znamenalo „das Christenkind ist da“ alebo Ježiško je tu! Spievali sa piesne Stille Nacht heilige Nacht, O, du fröliche, O, du seelige, O, Tannenbaum alebo zo spevníka,“ rozpráva Baráthová.

Ešte v 30. rokoch 20. storočia išli podľa slov historičky pastieri cez Veľkú Lomnicu, plieskali bičmi, trúbili a spievali koledy.

„Dodnes sa na niektorých dedinách zachoval zvyk plieskania bičov aj trúbenia – to všetko malo odohnať strigy a tento akt umocňovalo aj spievanie nábožných piesní.“

Domy i maštale boli starostlivo uzavreté, pred dvere domáci postavili metlu, alebo na dvere posvätenou kriedou nakreslili jedným ťahom pentagram – päťcípu hviezdu.

Predpovedali počasie

Podľa Štedrého večera sa predpovedalo aj počasie v budúcom roku.

„Ak bol temný, rok mal byť neúrodný. Jasný večer veštil plné stodoly. Ak boli Vianoce zelené, Veľká noc bola istotne biela. Ak bolo na oblohe plno hviezd, mal byť dobrý rok pre podsýpanie hydiny. Počasie budúceho roka sa v tento deň overovalo aj cibuľovými šupami. Na stôl sa položilo 12 cibuľových šúp symbolizujúcich mesiace budúceho roka. Do každej sa nasypalo trochu soli. Po polnoci sa kontrolovali – ktorá bola vlhká, znamenala daždivý mesiac, suchá šupka predpovedala pekný čas,“ vysvetľuje Baráthová.

Pozor na bosorky

Čas od skončenia polnočnej omše – teda už od prvého vianočného sviatku až po Tri krále – znamenal obdobie zvýšenej aktivity bosoriek, ale aj sťahovania sa duší a iných tajomných mocností, ktoré robili neplechu.

„Moc strácali iba pri večernom zvonení. Ale aj tak sa bolo treba v tieto dni vystríhať viacerých vecí – napríklad na dedinách sa nesmelo priasť,“ hovorí Baráthová.

Na prvý sviatok vianočný sa zásadne nesmelo chodiť na návštevy. Rodina mala ostať spolu.

„Zabávať sa začalo na druhý sviatok – v deň sv. Štefana, vtedy sa na dedinách hrávali aj divadlá. V tomto období začali chodiť koledníci s betlehemom a čo je zaujímavé, texty ich hier, či už slovenské alebo nemecké, sú takmer doslovné,“ rozpráva Baráthová.

Šibačka počas vianočného času

28. decembra naháňali podľa starogermánskeho zvyku mládenci dievčatá, v rukách mali prúty a nemilosrdne ich šibali.

Dievčatá im to vracali na Nový rok alebo na Tri krále, polievalo sa ako na Veľkú noc. Na Silvestra boli aktívne opäť dievčatá.

„Olúpali z jablka kožku, ktorá musela byť v jednom kuse, prehodili ju pravou rukou cez hlavu a ľavé rameno za seba a z tvaru, ktorý spadnutá šupa vytvorila, hádali začiatočné písmeno mena svojho budúceho ženícha,“ rozpráva Baráthová.

Iné išli po meste alebo dedine, postavili sa pod okná cudzích domov a podľa témy rozhovoru domácich usudzovali, aký osud čaká dievčence v budúcom roku.

„Ak bola téma vážna a smutná, mali mať problémy. Osud sa veštil aj z orecha, ktorý sa naslepo vytiahol z mecha. Dobré jadro predpovedalo pohodu, skazené chorobu alebo aj smrť,“ dodáva Baráthová.

Na Silvestra sa nekonali žiadne veľké, bujaré oslavy. Rodiny hrali spolu takzvanú hru šťastia.

„Na stôl do radu sa postavilo šesť prevrátených hrnčekov a pod každý sa dala jedna z týchto vecí – myrta, prsteň, popol, soľ, peniaz a chlieb. Hľadajúci so zaviazanými očami siahal naslepo po hrnčeku a to, čo pod ním našiel, veštilo jeho blízku budúcnosť. Myrta znamenala blízke zásnuby, prsteň sobáš, popol smrť, soľ chudobu, peniaze bohatstvo a chlieb hojnosť jedla,“ uzavrela Baráthová.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš