VYSOKÉ TATRY. Presne 80 rokov uplynie v piatok 22. decembra odkedy prvýkrát vyviezla lanovka návštevníkov z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso.
Viacero pamätníkov sa zhodlo, že táto kyvadlová lanová dráha bola svetovým unikátom.
Nosiči a kone. Tak stavali lanovku na Lomnický štít Čítajte "Lanovka takéhoto rázu, takejto dĺžky a bez prestupu, nebola naprojektovaná nikde vo svete. Po lanách sa inde neprevážalo tak ďaleko, ako tu v Tatranskej Lomnici. Tá lanovka bola naozaj jedinečná, aj čo sa týka rýchlosti," uviedol Juraj Husovský, ktorý práve tu v 70. rokoch začínal kariéru lanovkára.
Na energetické napájanie lanovky sa využívala bývalá vicinálna železnica a 6 000-voltové vedenie viedlo až na Skalnaté pleso.
Pri stavbe bolo potrebné najprv postaviť pomocné lanovky, a to zo stanice Štart na Skalnaté pleso a zo Skalnatého plesa na Lomnický štít.
Materiál pritom v začiatkoch vynášali nosiči na svojich pleciach.
Technické zaujímavosti
"Zaujímavé je, že na tomto prvom úseku bolo jedno nosné lano, dve ťažné a dve príťažné laná. Tie sa napínali na Štarte, takže tam vybudovali napínaciu komoru v hĺbke asi 15 až 20 metrov. Napínacie závažie s napínacími lanami na Štarte potom napínali nosné laná zakotvené v Tatranskej Lomnici a na Skalnatom plese. Táto lanovka bola vybavená všetkými druhmi oceľových lán," objasnil Husovký.
Podľa neho najzvláštnejším z nich bol tzv. Herkules, veľmi hrubé napínacie lano na Štarte, na ktorom bolo zavesené približne 20-tonové závažie.
Pri výstavbe diela bol použitý aj svetový patent, vyrovnávacie zariadenie na behúni vozňa, ktoré rozdeľovalo váhu a ťah lán, aby ťahali kabíny rovnako.
Vyberali si z viacerých štítov
V tom období pritom do úvahy prichádzalo niekoľko variantov, kde by nová lanovka na podporu turizmu vo Vysokých Tatrách mala vyrásť.
Lanovka na Lomnický štít má už 75 rokov. Bola unikátom Čítajte "Už počas monarchie Uhorský karpatský a Maďarský turistický spolok mali niekoľko návrhov na výstavbu lanovky, napr. na Rysy, Gerlachovský či Slavkovský štít. Voľba na Lomnický štít nakoniec vyšla od medzivojnového riaditeľa štátnych kúpeľov v Tatranskej Lomnici Juraja Orzságha. Jeho brat bol vtedy krajinský prezident pre Slovenskú krajinu, takže mal styky na najvyšších miestach," priblížil históriu publicista Ivan Bohuš ml.
Vtedajšie ministerstvo železníc dalo v roku 1936 súhlas na prípravu technických prác a po vyhodnotení troch ponúk zadali stavbu firme František Vizner z Chrudimi.
Rozpočet na celú lanovku až po Lomnický štít bol 15 miliónov korún.
Zemné práce začali v Tatranskej Lomnici v máji 1936, vrátane prístupovej cesty pre nákladné autá na Štart, o rok a pol neskôr spustili na spodnom úseku lanovky prevádzku.
Pri stavbe staničných budov na Štarte i na Skalnatom plese sa veľa vecí v pôvodných projektoch muselo meniť.
"Pri výstavbe stanice Štart napríklad zistili, že je tam nestabilné podložie, tak museli robiť základy oveľa precíznejšie, ako sa predpokladalo a vybudovať pod tým veľkú betónovú dosku. Pri Enciáne sa investor rozhodol vybudovať reštauráciu a hotel s desiatimi izbami," doplnil Bohuš.
Fungovala do konca 90. rokov
Lanovka na spodnom úseku začala premávať 22. decembra 1937, pričom 19. decembra na prezentáciu pozvali novinárov, o dva dni neskôr prebehla kolaudácia a následne spustili prevádzku pre verejnosť.
Na lanovej dráhe vozili ľudí až do konca 90. rokov, kedy ju nahradila nová.
Bývalá stanica lanovky v Tatrách chátra. Podarí sa vdýchnuť jej život? Čítajte "Súčasné lanovky už s tou starou nemajú, žiaľ, nič spoločné. Škoda je najmä toho technického diela, pretože deväť pôvodných podpier odpálili a zavreli tak dvere pred tým, že by sa to raz mohlo ako nejaký technický unikát obnoviť. Zachovali sa len pôvodné Jurkovičove budovy, niektoré z nich, žiaľ, tiež chátrajú," konštatoval Bohuš.
Husovský doplnil, že sa ešte zachovali nejaké kolesá, prvá podpera z Tatranskej Lomnice na Štart, vozne lanovky, behúne i nejaké motory a regulátory.
"Čo ma mrzí, že nejakí ľudia rozobrali náhradný prúdový zdroj. Tá lanovka dokázala byť vďaka nemu v prevádzke, aj keď nebola elektrina. Bol to náš záchranca, bol vlastne z nemeckej ponorky, dokázal poháňať lanovku a prevádzka naň bola v podstate lacnejšia ako dodávaná elektrina. Bol to krásny stroj," dodáva s nostalgiou Husovský.
Architektonické návrhy Dušana Jurkoviča, na základe ktorých postavili jednotlivé staničné budovy, boli aj podľa neho jednými z najvzácnejších častí celej stavby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
